Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť štvrtá  - Potvrdenie hviezdneho kultu Textov z pyramíd , vznik a vývoj  takzvanej „ Korelačnej teórie Oriona „

Aj v tomto príspevku - venovanom problematike " Textov z pyramíd " - dodržím už zaužívanú prax - zaradiť do článku - o " Textoch .." niekoľko zaujímavých myšlienok z diela môjho obľúbeného autora V. Zamarovského.
Po faraónoch - Venis ,Teti , Pjopej I. a II. - je na rade faraón -N e f e r i r k a r e. 
V. Zamarovský o ňom píše doslova toto:
"N E F E R I R K A R E - kráľ 5.dynastie (asi po 2480 pred n.l. ) - staviteľ najväčšej pyramídy pri Abísure. Na trón nastúpil  po kráľovi Sahureovi , ktorý bol jeho bratom a podľa Manehtových  Egyptských pamätihodností , kde sa volá po grécky - Neferchéres , vládol 20 rokov. Zdá sa , že kráčal v šlapajách svojho predchodcu a t prinajmenej - vo vnútornej politike.
Bol prívržencom kultu boha Rea , proti ktorému vystupoval jeho otec Šepseskaf - posledný kráľ 4. dynastie Na čele štátnej správy ponechal podľa osvedčenej praxe predchádzajúcich panovníkov - odborníka nekráľovského pôvodu , aj keď tým oslabil svoje postavenie. Formálne ostal pravda neobmedzeným vládcom nad životom a majetkom všetkých svojich poddaných , vrátane najvyšších hodnostárov.
Príznačný je v tomto ohľade nápis z hrobky veľkňaza Ptahšepsesa pri Sakkáre , na ktorom sa tento vysoký hodnostár vystatuje , že Neferirkare mu udelil výsadu , podľa ktorej mu smel pri audiencii bozkať nohu , kým iní ho museli pozdraviť bozkaním zeme pred jeho nohami....
Pyramídu si dal Neferirkare postaviť asi štvrť kilometra na juh od Sahureovej - a to najvyššiu spomedzi pyramíd všetkých kráľov 5. dynastie
Jej základňa merala 104x104 metrov a vzhľadom na ostrý uhol stien (53,5 stupňa) dosiahla výšku asi 73,5 metra. Dnes je táto pyramída veľmi ošarpaná  a po strate vonkajšieho obloženia - vidieť jej stupňovitú štruktúru. Hrobovú komoru má neprístupnú , lebo jej obrovské a proti sebe vzpriečené povalové bloky hrozia spadnutím.
Zádušný chrám prekvapuje veľkosťou i množstvom trosiek , najmä krásne opracovaných žulových stĺpov a majstrovských nástenných reliéfov. Zvyšky múrov z nepálených tehál nasvedčujú , že ho dokončili až po Neferirkareovej smrti...Údolný chrám pyramída nemala, jeho nedokončenú stavbu si prisvojil ...Neferirkarov tretí nástupca -Nevoserre.

Neferirkareova pyramída je i s celým priľahlým areálom veľmi dobre preskúmaná. Zaslúžili sa o to nemeckí archeológovia v rokoch 1901-1908 - pod vedením  L.Borchárdta   a   po neskorších švajčiarsko - nemeckých výskumoch - najmä - pracovníci Čs. egyptologického ústavu Karlovej univerzity , ktorí tu odkryli - pod vedením Z. Ž á b u - mastabu vysokého hodnostára  Ptahšepsesa ( najväčšiu doteraz známu nekráľovskú hrobku v Egypte)
Pod vedením M  V e r n e r a  - objavili tu neskôr viacero mastáb....a v roku 1978 dokonca pyramídový komplex "matky dvoch kráľov" Chentkavesy. Týmito dvoma kráľmi bolo práve kráľ Sahure a kráľ Neferirkare"  - končí popis vlády tohoto kráľa V. Zamarovský.

Pre  postupné a čo možno – najviac presné a vierohodné vysvetlenie krokov vedúcich k   objasneniu takzvanej  „ Korelačnej teórie Oriona „ autorom ktorej je R. Bauval – budem citovať presne a doslovne jeho  vyjadrenia – vedúce k jej vzniku.

Autor tejto teórie vo svojom diele „ Mystérium Oriona „ doslova uvádza:

                             V roku 1982 , deň potom ako som navštívil Venisovu (Unasovu) pyramídu som išiel na iné známe miesto – do káhirského Múzea egyptských pamiatok. Mojim cieľom bolo východné krídlo prízemia – kde bola väčšina pamiatok Veku pyramíd.

Múzeum je mimoriadne miesto – v srdci Káhiry – na rušnej severnej strane námestia Tahrir ...Nie neočakávane pôsobí toto miesto výrazne francúzkym dojmom , k čomu dosť výrazne prispieva Mariettovo mauzóleum....záhrady pri vstupe do múzea sú plné pozostatkov faraónov , ktoré by si zaslúžili čestné miesto niekde inde.....

Kráčal som hlavnou halou a zamieril som k pyramidionu pyramídy Amenemheta III. Pochádza  asi z roku 1850 p.n.l. a kedysi stál na vrchole kráľovej pyramídy v Dašúre.Je z vysokoleštenej čiernej žuly a váži asi 4 tony.Okolo svojej základne má dva riadky zápisov . Pri týchto nápisoch , je okrem okrídlených kotúčov a očí – symbolu Hora –aj postava Usireho – Saha  s hviezdou vo vystretej ruke.

Pred vstupom do východnej galérie , ktorá obsahuje pozostatky Starej ríše – som prešiel okolo sochy Menkaureho – staviteľa tretej pyramídy v Gíze. Hoci je socha pomerne malá – je krásne vytesaná zo zelenej kryštalickej bridlice . Zdá sa , že kráľ vyžaruje veľkú autoritu a zvláštnu intenzitu citu – čo je veľmi charakteristické pre sochárske umenie Starej ríše.Menkaure je zobrazený tak , že má na každej strane bohyňu. Akým spôsobom sa obe bohyne držia Menkaureových ramien  - vyvoláva zvláštny pocit láskavosti , zmiešanej s hrdosťou. Je zrejmé – že takíto králi neboli tyranmi – akých z nich občas robia – ale pokladali ich za zbožštených  vládcov – ktorých treba milovať a oslavovať.

Keď som prišiel do slávnej miestnosti č.42 – v ktorej je mnoho pozostatkov 4. Dynastie – okamžite som zbadal nádhernú sochu Chefrého – staviteľa druhej pyramídy. Je vytesaná z jediného bloku čierneho dioritu – žulového kameňa , ktorý sa ťažko opracováva. Socha je  však tak jemne vyleštená , že vyzerá ako kov , mnohí ju pokladajú za najväčšie umelecké dielo sveta. Sochár , ktorý ju  spracovával , musel byť Michalangelom svojej doby...Chefre sedí na tróne , jeho t vár vyžaruje autoritu aj lásku , podľa toho , z ktorej strany sa dívate.Jeho hlavu objímajú otvorené krídla Horovho sokola , ktorý je na  Chefrého pleciach.

Kráčal som po galérii a oddával sa dojmom ,keď som zazrel niečo iné – veľký plagát na severnej strane – leteckú fotografiu pyramíd v Gíze. Štítok oznamoval , že fotografiu urobili  vojenskí letci asi v roku 1950.

Predtým – ako som videl túto fotografiu – nevenoval som veľkú pozornosť zvláštnemu posunu Menkaureho pyramídy od juhozápadnej spojnice dvoch väčších...mal som naraz pocit , že Menkaureho  pyramída nebola tam , kde by mala byť.

Autor ďalej uvádza , že si pre istotu urobil vlastnú snímku tejto mapy ( možno v podvedomej predtuche budúceho vývoja udalostí ) pričom dodáva , že táto fotografia neskôr celkom zmenila beh jeho života.

Čo sa vlastne stalo?

Anomália posunu – tretej , najmenšej pyramídy , bola veľkou hádankou , ktorú bolo treba vyriešiť. V čom bol dôvod tejto anomálie? Bol tu nejaký zvláštny plán pri jej výstavbe ?

Prečo je tretia – Menkaureho pyramída značne menšia než jej susedky ?

Autor – R. Bauval to zdôvodňuje takto:

                                                               Väčšina mojich priateľov v Saudskej Arábii , pracovala v stavebnom priemysle – inžinieri , architekti , projektanti .  ich spoločným názorom bolo -–že veľkosť a posuv Mankuareho pyramídy , si architekt vybral úmyselne. Otázkou však bolo – prečo ?

Ďalšia nezávislá skupina ľudí ( ktorí nepracovali v stavebníctve ) – skúmajúc leteckú fotografiu pyramíd v Gíze – potvrdila závery predchádzajúcej skupiny – vyslovili ho v myšlienke že „ veľkosť a posun Mankuareho pyramídy sa zdal byť úmyselným rozhodnutím architekta. Druhá skupina sa však mimoriadne zaujímala aj o to – prečo bola Menkaureho pyramída o toľko menšia ?

 „ Na túto otázku – hovorí autor – som im ponúkol štandardnú odpoveď , tou boli závery že :

                                Menkaure nemal pravdepodobne dosť zdrojov

                                 Faraón sa ponáhľal  so stavbou pyramídy pre svoj vek

Avšak ani na jeden z týchto záverov neexistoval dôkaz. Mal teda dostatok zdrojov a vládol relatívne dlho.

To – že sa tento faraón „rozhodol „ pre oveľa menšiu pyramídu , ako jeho predchodcovia – malo zrejme in ý dôvod a ten musel byt veľmi vážny a pádny , keď s ním súhlasil.

V čom bol tento dôvod zvláštny a výnimočný – že taký mocný kráľ – akým Menkaure bezpochyby bol – súhlasil s veľkosťou svojej pyramídy ?

Odpoveďou na túto otázku je doslova – revolučne jednoduchý pohľad , na pohrebisko pyramíd v Gíze.

Autor to vysvetľuje takto:

                                      „ Asi sme sa na túto (Menkaureho) pyramídu a vlastne aj na všetky pyramídy pozerali nesprávne Pozerali sme sa na každú pyramídu zvlášť , ale mali sme sa na ne pozerať ako na časť jednotného projektu Všetko – čo sme mali urobiť bol – premýšľať o pyramídach. – nie ako o monumentoch – patriacich  tomu alebo onomu faraónovi ale ako o konglomeráte monumentov , navrhnutých ako jednotný plán.

Najpravdepodobnejšie bolo , že faraónky štát sa pokladal za správcu memfiského pohrebiska ako celku a že reťaz pyramíd nepokladal za jednotlivé hrobky  - ale za celok – vyjadrujúci najvyššie ideály ich reinkarnačného kultu.

Všetky pyramídy spolu vytvárajú takzvanú  „nekropolu „ alebo krajinu mŕtvych  - presnejšie by sa dalo povedať – vytvárajú Duat – miesto kde je Usire.

Ale potom logicky plynie aj otázka – ako bolo pohrebisko  spojené s hviezdami Usireho ? Rozlúsknuť tento oriešok , nebude zrejme celkom jednoduché, Namiesto vyriešenej jednej otázky –pribudnú ďalšie dve – nevyriešené. Prečo napríklad  takzvaný majstrovský plán špecifikoval dve veľké a jednu podstatne menšiu pyramídu ? A prečo je tá menšia posunutá na východ ?

Tieto obmedzenia si vynútilo zrejme niečo iné – závažnejšie – ale potom – čo to bolo ? Bola to technická zručnosť staviteľov ? Jej zvláštna poloha ? Alebo nejaký (čo je pravdepodobnejšie) – náboženský zmysel ?

Vyskytol sa však ešte ďalší – nový fenomén – s leteckú fotografiou  súviselo aj niečo iné , ničo dôležité  - čo na nej nebolo – rieka Níl (Vďaka bohu , či inej prozreteľnosti si autor spomenul aj na tento mimoriadny aspekt dejín , či vývoja  starobylého Egypta )

Vo svojom opise udalostí autor – R.Bauval pokračuje ďalej :

                                                      „ Neďaleko od  východnej strany plošiny Gíza , bolo bujné  údolie Nílu a za ním mesto Káhira. Rieka preteká z juhu a hneď za Káhirou sa rozdeľuje na ramená širokej delty Dolného Egypta.

Níl – ako upozorňuje francúzky egyptológ –J.P.Lauer – smeruje takmer presne na sever , skrátka  - rieka tečie po poludníku (odhliadnuc od prírodných zákrut a vybočení ) . Lauer poukázal aj na to , že všetky mastabové hrobky – počnúc 1. Dynastiou – boli umiestňované zhruba severo – južne , to znamená – rovnobežne s riekou Níl.

Od 4. dynastie , orientácia pyramíd dosahovala presnosť , ktorá bola skutočne výnimočná. Ako – pýta sa Laser –dosahovali dávni stavitelia takú presnú orientáciu ? Domnieval sa , že používali hviezdne pozorovania a poludníkový posun istých hviezd. Iní  pred  ním – napríklad  Dr. Edwards ( a aj astronóm Zbynek Žába ) – súhlasili s touto hypotézou. Žába dokonca tvrdil , že stavitelia pyramíd nielenže používali hviezdy na orientáciu – ale možno , že vedeli aj o  „ precesii „

P r e c e s i u  - ako astronomickú terminológiu , či astronomický pojem – bude nutné pre čitateľa týchto riadkov vysvetliť podrobnejšie.

Čo je precesia ? Prečo vzniká ? Aké sú je dôsledky ?

Stručná odpoveď na prvú otázku – čo je precesia – je asi táto :

Slnko a Mesiac pôsobia na Zem gravitačnou príťažlivosťou a spôsobujú jej ( Zemi) takzvané – rovníkové vydutie. Toto vydutie zapríčiňuje , že planéta Zem sa  „kýva „ vo veľmi pomalom cykle – známom ako  precesia. Najjednoduchší spôsob , ako pochopiť precesiu je – predstaviť si Zem ako detskú hračku – vĺčok  (poznajú ju hlavne starší ) , ktorý pri svojom pohybe(rotačnom) spôsobuje ono „kývanie „

Toto kývanie u planéty Zem je veľmi pomalé a jedna otáčka tohto kývania predstavuje obdobie  26.000 rokov. Precesia je teda kývavý pohyb Zeme v cykle 26.000 rokov.Povedané ešte zreteľnejšie –os Zeme predĺžená cez póly – vykonáva pomalý a takmer kruhový pohyb oproti pozadiu hviezdnej oblohy a vracia sa na to isté miesto každých 26.000 rokov. Ďalej – v každom polcykle  precesie (13.000 Rokov ) sa hviezda nachádza na opačnom smere precésneho cyklu – takže , ak ju pozorujeme v maxime (najvyššej deklinácii) precésneho cyklu  - potom po 13.000 rokoch – jej poloha bude v minime – v najnižšej deklinácii precésneho cyklu.

Výpočet precesie je životne dôležitým nástrojom  nielen astronóma – ale aj historika a pomôže mu pochopiť starovekého človeka – ktorého náboženstvo bolo  často zamerané na „ hviezdnych bohov „ to znamená – založené na  pozorovaniach oblohy voľným okom. Je preto

pochopiteľné , že starovekí ľudia budovali svoje náboženské monumenty , chrámy a hrobky – kde využívali astronomické poznatky. Ďalej z toho plynie aj fakt – že ak architektonická črta monumentu  , je orientovaná na nejakú hviezdu – potom je možné – pomocou precesie s dosť veľkou presnosťou – vypočítať aj čas postavenia monumentu.

Precesny efekt je najlepšie pozorovateľný na poludníku. Počas Veku pyramíd – okolo r. 2500 p.n.l. – bol Orionov pás v deklinácii asi 15 stupňov.

Toto sú v hrubom poňatí základné aspekty  astronomického javu – ktorý je (a možno aj nieje ) známy ako precesia.
Na obrázku vpravo je znázornený pohyb nebeského severného pólu v minulosti a v budúcnosti.

Autor pri svojom bádaní ďalej uvádza:

                                                  „ Vedel som , že každá pyramída v Gíze bola umiestnená tak , že strany jej štvorca boli orientované na hlavné svetové strany – to znamenalo že monument bol zámerne , alebo neúmyselne – pevným kompasom – ľahko určujúcim presný východ , západ , sever a juh. Práve preto – hlavná os pyramídy , bola pri pohľade zo severu , na juh  - totožná so svojim poludníkom...Poludník bol teda hlavným znakom pôvodného plánu a rozloženia skupiny .Bola tu však anomália tretej pyramídy – posunutej na východ  - ale prečo tomu tak bolo ? Mal tento posun snáď geologické prekážky ?

Skúmanie známych , či menej známych faktov ukázalo , že tomu tak nebolo. Ak to teda neboli geologické prekážky – tak potom – čo to bolo ?

Autor ďalej  píše :  „ ...na zrejme nelogický výber sa ponúkala len jedna odpoveď – prekážky , alebo kritériá , ktoré determinovali princíp polohy , sa zakladali nie na konštrukčnej logistike – ale – na náboženských ohľadoch. Ale potom – aké to boli náboženské ohľady?

            „ Väčšina mojich priateľov – architektov – píše autor – s ktorými som to konzultoval sa zhoduje skôr na symbolických – ako na praktických dôvodoch plánu skupiny v Gíze.Upozornovali , že väčšina monumentov(obzvlášť geometrické )akými boli aj pyramídy – mali skôr symbolický význam. Tento význam sa často týka miesta kde boli umiestnené, ich orientácie , polohy  , vzhľadom na geografické podmienky oblasti .V tomto prípade to bol zrejme tok rieky Níl – ako geografická podmienka.

Rada architektov upozorňovala , že aj t.k.z. historická os Paríža – ktorá sa tiahne od Louvru , podľa toku rieky Seiny v blízkosti Louvru , spĺňa túto geografickú podmienku. Podobne ako Washington DC, kde hlavná os Pennsylvánia Avanue (ktorú nasmeroval  francúzky  architekt  Ľ Enfant ) vytvára inú historickú os – spájajúcu Biely dom – s Kapitolom. Aj táto os brala do úvahy smer toku „svetej“ rieky Potomac.

Stavitelia pyramíd v Memfise , pri plánovaní nekropoly v Gíze , bezpochyby zvážili poludníkový smer toku rieky Níl Ale hlavná orientácia  troch pyramíd v Gíze – nebola poludníková , ale smerovala pozdĺž juhozápadnej osi.. Bolo treba najať vysvetlenie aj pre tento fenomén.

Monumenty v Gíze , boli zrejme také dôležité pre náboženskú ideológiu – že každé vysvetlenie muselo byť v súlade s najvyššou vierou v znovuzrodenie kráľov – ktorí projekt vlastne aj „objednali“

Stotožňujúc sa s týmito myšlienkami – môžem konštatovať že – onen hľadaný zámok , ku kľúčom k Textom z pyramíd , bol už veľmi blízko – chýbal iba onen povestný „krôčik“ k jeho

objaveniu (pozor – nie však k otvoreniu ) Viedol však k cieľu cez inú vednú disciplínu – než bola architektúra.

Zrejmá astronomická orientácia každej z pyramíd – založená na hviezdnych pozorovaniach napovedala, že by sa mali zvážiť aspekty umiestnenia a orientácie pyramíd – aj z astronomického hľadiska. Tak teda – zamerajme svoju pozornosť dôslednejšie aj na hviezdy

 Možno práve tam je skrytý onen povestný a tajomný zámok , ktorý by sme chceli otvoriť a odhaliť jeho tajomstvá.

Ako došlo k objavu tohto zámku – popisuje  autor – R.Bauval takto:

                                                         „ Bolo to začiatkom novembra 1983 a ako je v tomto ročnom období zvyčajné – obloha v Saudskej Arábii bola pozoruhodne jasná.Bol to čas víkendového táborenia emigrantov v Rijáde – v zlatých dunách – asi 20 km od predmestia tohto mesta .K mojej rodine (manželke a dcére) sa pridali ešte ďalšie dva manželské páry aj so svojimi deťmi. Mali sme v úmysle – vybrať si vysokú dunu , aby sa deti mohli hrať na čistom – do zlata zafarbenom piesku ,zatiaľ – čo my dospelí budeme relaxovať nad horúcou kávou a pri opekaní mäsa na ražni.

Dovolím si vsunúť do popisu tohto deja svoju vlastnú myšlienku – podstatou ktorej je téza , že hoci aj podvedomá cieľavedomosť v hľadaní , či bádaní – nakoniec takmer vždy vyústi do

Naplnenia známeho výroku „ byť v správny čas , na správnom mieste“

Čo sa vlastne stalo ?

                                  „ Z nejakého dôvodu – píše autor  ďalej -  som sa zobudil  o jednej hodine po polnoci , pravdepodobne pod vplyvom podvedomého motívu. Ešte raz som sa zahľadel (prvý krát to bolo pred spaním) nahor... vysoko na južnej oblohe bola žiarivá stuha svetla – jagajúca sa v atramentovej černi priestoru. Klenula sa nad nebeským rovníkom...Bola to „Mliečna cesta „ a vyzerala ako veľká rieka na oblohe ...Na jej západnom „brehu“ bola spŕška nádherných hviezd – jasnejších než všetky ostatné okolo nich .Okamžite som ich poznal – ako súhvezdie Orion a šiel som zobudiť priateľa Jeana – Piera , ktorý sa tiež zaujímal o astronómiu a ktorého záľubou v moreplavbe prinútila naučiť sa navigovať podľa hviezd. Mlčky prišiel za mnou na okraj duny – hladiac na veľmi jasnú hviezdu , ktorá práve vychádzala nad horizont – uviedol ma do jedného z tajov navigácie:

                                        „ Vieš – opýtal sa – ako sa dá  nájsť bod východu Síria – keď už vyšiel Orion ? .(šípka na obrázku ukazuje hviezdu Orionu ktorá sa nazýva Betelgueze,vpravo dolu je hviezda Rígel  , medzi nimi - v strede jasne žiari trojica hviezd Orionovho pásu.)
V nevedomosti som pokrčil plecami.

„ Nuž najprv  - povedal , ukazujúc v smere „brehu rieky“ – musíš nájsť tri hvizdy Orionovho pása. Tieto tri hviezdy ležia na jednej priamka – ich spojnicu predĺžiš k horizontu. Keď hviezdy pása vyjdú do výšky asi 20 stupňov – zhruba výšky otvorenej dlane s vystretými prstami  - bude ich nasledovať  Sírius.“

Potom – ako dodatočný nápad vyriekol tieto slová :

               „ V skutočnosti , tie tri hvizdy Orionovho pása niesu dokonale v jednej priamke.Ak sa pozorne pozrieš – uvidíš – že tá najmenšia z nich – tá navrchu – je zľahka posunutá na východ a sú  šikmo v juhozápadnom smere vzhľadom na os Mliečnej cesty Všimni si aj....

Vtedy som ho prerušil –pozrel na mňa s údivom – keď som citoval slová , ktoré som si ako jediné – dobre pamätal z Textov z pyramíd :

                 „ Duat  uchopil kráľovu ruku na mieste , kde je Orion....ˇO Usire kráľ ...Odober sa k Vodnej ceste – nech je pre teba pripravená hviezdna cesta na mieste kde je Orion“

                                                                                                                 ( TP  1717 )

„ Je tiens ľ affaire ! „ (" Mám to ") – vykríkol som rozčúlene Zámerne som si vybral slová ktoré vyslovil Champilion – keď si uvedomil , že rozlúštil tajomstvo egyptského hieroglifického písma.

„ Čo si vlastne uvidel „ – opýtal sa ma nechápavo Jean – Piere ?  T r i    p y r a m í d y   v G í z e  - povedal som pokojne. Zámok bol teda objavený – zrodil sa príbeh – z ktorého vznikla Korelačná teória Oriona.