Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť tretia –dôkladná interpretácia Textov z pyramíd

                               dokazuje , že hviezdny kult textov je prvotný a prioritný

Každý z predchádzajúcich článkov , či príspevkov ,ktorý  sa zaoberal problematikou " Textov z pyramíd" obsahoval popri nosnej téme samotných textov - aj krátke príspevky - venované faraónom , či kráľom 5. a 6. dynastie - v pyramídach ktorých boli texty objavené. V prvom príspevku to bol faraón Venis , v druhom faraón Teti. V tomto príspevku venujme pozornosť  naraz dvom kráľom 6. dynastie - obaja sú nositeľmi mena Pjopej. (  I.a II.)
V.Zamarovský - vo svojom diele " Bohovia a králi starého Egypta" o týchto panovníkoch z konca 6.dynastie doslova píše:
P J O P E J    I. - kráľ 6. dynastie (asi 2390-2370 pred n.l. )- stavebník jednej z pyramíd na juh od Sakkáry. Nastúpil na trón po krátkej vláde kráľa Veserkarea , ktorý zomrel pravdepodobne násilnou smrťou , podobne ako jeho predchodca a otec - Teti. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností , kde sa volá Filos , vládol vyše 50 rokov , avšak podľa Turínskeho papyrusu - iba 2O rokov , čo je pravdepodobnejšie.Sídlil v hlavnom meste Monnofere...
Podľa tradície panovníkov Starej ríše si dal Pjopej I. postaviť pyramídu a vybral si na ňu miesto - na juh od dnešnej Sakkáry , pomerne ďaleko od hrobiek svojich rodičov.Nazval ju " Pjopej je riadny /zákonný) a vznešený vládca" - čo znie vzhľadom na osud jeho predchodcu trochu podozrivo.Jej základňa merala asi 80x80 metrov. Výšku už nemožno odhadnúť- lebo celá stavba sa rozpadla a splýva s pieskovými dunami na jej okolí. Zádušný ani údolný chrám sa nenašiel...nieje však vylúčené , že značná časť príslušenstva tejto pyramídy je ešte pod pieskom...
V dejinách egyptológie zohrala pyramída Pjopeja I. významnú úlohu. V jej podzemných komorách objavil v roku 1880 francúzsky egyptológ -G.Maspero - p r v é   T e x t y   z   p y r a m í d  t.j.súbory modlitieb, obradných formúl a magických zaklínadiel , ktoré podľa vtedajších predstáv - zabezpečiť mŕtvemu kráľovi cestu k bohom a večný život v ich spoločnosti.Pred týmto objavom prevládalo medzi egyptológmi presvedčenie - že pyramídy sú " nemé " to znamená - bez nápisov , lebo vo veľkých pyramídach 3. a 4. dynastie sa nijaké nápisy nenašli. Objavenie týchto textov obohatilo vedu o mnohé poznatky z dejín egyptského náboženstva a umožnila spresniť poznatky o postavení  kráľa v egyptskom štátnom zriadení.
Pritom - Pjopej I. nebol prvým faraónom , ktorý si dal textami vyzdobiť svoje pohrebné miestnosti Napodobnil  tým len svojich predchodcov - Tetiho a Venisa.

Inak patrí Pjopej I. medzi dávnych egyptských panovníkov , o ktorých vieme - ako vyzerali. Zachovalo sa niekoľko jeho neveľkých albatrosových sôch...Najslávnejšia socha , ktorá ho zobrazuje v nadživotnej veľkosti (aj so synom Merenreom) - pochádza z Kóm al-Ahmara ..a je dnes v egyptskom múzeu v Káhire. Je to najstaršia známa kovová socha...človeka vôbec.
P J O P E J   II.
                         Kráľ z konca 6. dynastie ( asi 2370-2280 p.n.l.) stavebník pyramídy s množstvom satelitných pyramíd pri Sakkáre. Bol vnukom  Pjopeja  I....a na trón nastúpil  po predčasnej smrti svojho otca Merenrea , pri korunovácii mal asi 6 rokov. Podľa Manehtových  "Egyptských pamätihodností"v ktorých sa uvádza pod menom Fióps - vládol 99 rokov, alebo 94 rokov , podľa " Turínskeho papyrusu" - 90 rokov. Ak je aj tento najnižší údaj pravdivý - dosiahol dĺžkou vlády rekord , ktorý nikto z panovníkov neprekonal....napokon prichodila vláda Pjopeja II mnohým už priveľmi dlhá a tak sa ju pokúsili ukončiť násilne. Zachovali sa správy o sprisahaniach , pričom do jedného bola zapletená aj kráľovná...keď storočný kráľ zomrel , bol egyptský štát v rozklade. Jeho nástupcovia neudržali vládu nad celým Egyptom a nezabránili katastrofe , ktorá ukončila vyše 400 ročnú históriu starej ríše.
Pjopej II. je jedným z mála panovníkov starého Egypta o ktorom máme informácie , čo ho ukazujú aj z ľudskej stránky. Z druhého roku jeho vlády pochádza list , ktorý si dal na stenu svojej hrobky opísať veľmož Harchuf , veliteľ vojnovej výpravy do Núbie. Pjopej II. v ňom berie na vedomie správu o víťaznom postupe vojsk k druhému kataraktu a o získaní koristi. Zo všetkého najviac sa však teší na chyteného trpaslíka. Z formálneho listu kráľovskej kancelárie preniká radosť osemročného chlapca " Plav sa okamžite po prúde rieky k dvoru ! Priveď so sebou toho trpaslíka a priveď ho živého , zdravého a sviežeho...! Daj pozor aby nespadol do vody...
Podobné správy máme o ňom aj z neskorších čias - napríklad aj o tom , že vo všetkom dával prednosť veliteľovi svojej osobnej stráže , pred svojimi manželkami.
Pyramídu si dal Pjopej II. postaviť neďaleko hrobky posledného kráľa 4. dynastie Šepseskafa. Jej základňa merala 78,6 x 78,6 metra a výšku mala 52,1 metra. Bola postavená z pomerne malých kvádrov a obložená bielymi vápencovými blokmi.Podzemné komory mala podľa vzoru pyramíd svojich predchodcov vyzdobené hieroglyfickými  nápismi s modlitbami a zariekávacími formulami...Obsahom sa tieto nápisy zhodujú s " Textami z pyramíd" - sú však zo všetkých najdlhšie a po výtvarnej stránke - asi najlepšie.Jeho pyramída je jediná zo 6. dynastie , pri ktorej sa zachovali pozostatky celého príslušenstva. Zádušný chrám mal dve časti , z ktorých jedna bola vyhradená kňazom a druhá - za ohradným múrom bola prístupná pre verejnosť. Údolný chrám tak isto pozostával z dvoch častí - jedna , s takmer sto metrovým priečelím stála nad Nílom , druhá na vyvýšenine v pozadí....okrem zvyčajnej rituálnej pyramídy stáli v ohradenom areáli ešte 3 dosť rozmerné pyramídy jeho manželiek z ktorých každá mala malú rituálnu pyramídu.Najväčšia - so stranami 45x45 metrov - patrila jeho hlavnej manželke Neite , dve menšie - manželkám - Ipute a Vedžebtene. Pokiaľ je známe - mal Pjopej II . spolu 5 manželiek.(ďalšie dve boli -Imtes a Anchesenpjopeja ) Dnes je celý areál tejto pyramídy ( Pjopeja II.) pomerne dobre preskúmaný...zachovalo sa aj niekoľko jeho sôch. Na najstaršej z nich , je ešte ako dieťa na kolenách svojej matky.Socha sa nachádza v Brooklynskom múzeu v New Yorku." - konštatuje V. Zamarovský.

Hoci  egyptológovia vedú mnoho sporov o tom – ako treba chápať Texty z pyramíd  a rituály , ktoré sú v nich obsiahnuté – v jednom ohľade panuje istá všeobecne akceptovateľná zhoda.Tú možno vyjadriť v tejto téze :

                                             „ rituály kráľovského znovuzrodenia , boli založené na dramatickom znovuzrodení príbehu o Usireho a Eset a o zázračnom splodení a následnom zrodení ich syna a dediča – Hora „

Usirianský mýtus som už v krátkosti uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov – pod názvom „ Mytologické základy božstva Usire , božstvo Sokar „ V závere príbehu o Usirem sme sa dozvedeli – že bitka medzi Horom a Setuhom – v ktorej Setuh stratil oko a Hor semenníky – nebolo víťaza. Ale boh Slnka – Re rozhodol súboj v prospech mladého Hora , toho potom vyhlásili za kráľa – prvého v línii faraónov. Nože - pripomeňme si tento mýtus ešte raz!!

Rekonštrukcia príbehu o Usirem vyzerá asi takto:
 „Úloha mesta Heliopolis ako centra štátneho kultu svätého mesta bolo známe aj tým, že malo vlastné „heliopolské náboženstvo“, ktorého panteónom bolo veľkých Devätoro  bohov a toto náboženstvo sa všeobecne uznávalo všade. Veľký panteón zložený z 9. božstiev tvoril rodinu, ktorej vládol Atum – Re. Atum – Re ktorého  pôvod je nejasný masturboval a tak stvoril Šoua (Šua) boha vzduchu a Tefnet – bohyňu vlhkosti. Táto dvojica splodila Geba – boha zeme a Nut – bohyňu neba. Geb a Nut súložili ale ich rozkoš prerušil ich otec Šua, ktorý vo forme vzduchu prišiel medzi nich – zdvihol baldachýn neba zo zeme a tak rozdelil božských milencov. Napriek tomu „koitus interruptus“ porodila bohyňa neba Nut  štyroch antopomorfných bohov, ktorí žili na zemi. Bola to dvojica synov Usire (Osiris) a Setuch (Seth) a ich sestry  - Eset (Isis) a Nebthet (Neftheps).

Spojenie Usireho a Este sa stalo predmetom najväčšieho mýtu starého Egypta – ako prvých božských manželov, ktorí vládli Egyptu.

Usire bol najstarší syn bohyne nebies Nut a boha Zeme – Geba , pretože podľa legendy sa narodil ako prvý z takzvaných  piatych  epagomenálnych  dní ( 5.dní pred letným slnovratom).Usire a Eset  založili  ríšu „ Prvého času „ v oblasti Memfisu , spravovanú podľa božských pravidiel. O Usirem sa traduje , že scivilizoval Egypťanov a zaviedol systém kozmického poriadku a zákona.

Tragický príbeh  Usireho , ako aj heroický boj  jeho syna Hora o znovuzískanie trónu , poslúžil počas histórie Egypta ako všeobecne uznávaný model .Faraóni legalizovali svoju právomoc a špeciálne definovali svoju vládu tak – že sa vyhlásili za reinkarnáciu Hora Epická bitka so Setuhom , sa stala metaforou pre boj faraónov proti nelegitimným nárokom na trón. Je prijatým faktom aj to – že všetkých  egyptských kráľov pokladali za reinkarnáciu Hora a že v tomto postavení boli držiteľmi toho , čo starí Egypťania nazývali maat – alebo vládu poriadku.

Keď kráľ Hor zomrel – mal zaistené znovuzrodenie s Usirem – to znamená , že v záhrobí Duat sa Hor a Usire stali jednou osobou , to zároveň uvoľňovalo  egyptský trón legitimnému dedičovi – aby prevzal úlohu Hora. Základom kráľovského kultu faraóna bola teda cyklická zmena „ Hor – Usire – Hor „ faraóni boli bohovia a ich smrteľnosť sa dala vysvetliť len v zmysle tohto božského mýtu a nikto , nikdy nespochybňoval ich znovuzrodenie v záhrobnej ríši Usireho – v Duate.

Hlavným cieľom Textov z pyramíd  bolo – napomáhať pri napĺňaní tohto procesu a mýtu. Aj Henri Frankfort potvrdil aktuálnosť tejto tézy keď napísal  , že rituály znovuzrodenia mŕtveho kráľa , prebiehali súčasne s korunovačnými rituálmi jeho dediča.

R. Bauval tento mýtus popisuje takto :

                „ Smrť faraóna teda iniciovala dvojitú udalosť – jeho pohreb a zároveň korunováciu jeho dediča a pri čítaní Textov z pyramíd by sme si mali uvedomiť , že ide o dvojitý rituál :

                  pohreb Hora – kráľa , čakajúceho na to , aby sa stal Usirem a

                   korunovácia nového Hora – kráľa , ako Usireho syna. Vo hviezdnej terminológii

                    bol nový kráľ synom Usireho – Oriona.

Podobne ako  Usireho stotožňovali  so súhvezdím Orion , jeho manželku a sestru Eset – stotožňovali so Síriom. Eset bola potom hviezdnou matkou živého kráľa.

Ten , kto sa čo i len okrajovo zaoberá astronómiou – určite vie , že hviezda Sírius je najjasnejšou hviezdou oblohy , nachádza sa v súhvezdí „ Veľký pes „ a vychádza ihneď po Orióne.

V Textoch z pyramíd , živý kráľ – nový Hor , pri svojej korunovácii , keď sa zúčastňuje na otcovom znovuzrodení , robí spomienkové vyhlásenie:

                  „ Krásny pohľad , hovorí ona menovite Eset....môjmu otcovi (mŕtvemu) kráľovi , keď vystupuje na oblohu medzi hviezdy „            (TP 939 )

                   „ Obloha je jasná , Sothis ( Sírius) žije (objavuje  ) sa (ten) živý syn Sóthis (TP 458 )

                   „ Tvoja sestra Eset prichádza k tebe a teší sa na tvoju lásku . Ty (mŕtvy kráľ) polož si ju na svoj falus a vpusti do nej svoje semeno , pripravená ako Sóthis a Hor  - Sopd , vystúpila z neba ako Hor , ktorý je v Sóthis... a on (ja) ťa ochraňujem v jeho (mojom) mene Hora , syna , ktorý ochraňuje svojho otca „                   ( TP 632-633 )

                      „ Sestra (mŕtveho) kráľa je Sóthis , kráľovo dieťa je Zornička „  ( TP 357,929)

Mŕtvy kráľ Usire tiež vyhlasuje :

                        „ Obloha je tehotná vínom (svetlom úsvitu) Nut porodila svoju dcéru (Síria) v svetle úsvitu , skutočne vstávam ...moja tretia je Sóthis (druhý tu je potomok )  ( TP 1082 –1083 )

                         „ daj pokyn tomu , kto má  život ( t.j. živému kráľovi ako Hor ) synovi Sóthis , aby mohol hovoriť za mňa a vytvoriť mi miesto na oblohe       „       ( TP 1482 )

Tieto výňatky z Textov z pyramíd (uvádza autor R.Bauval) jasne indikujú predstavenie spomienkového hviezdneho rituálu , v ktorom mŕtveho kráľa , ako hviezdu Usire – Orion , zobrazujú , ako kupuluje s Eset – Sóthis (Síriom) , oplodňuje jej lono a necháva ju tehotnú s hviezdnym Horom , synom Sóthis Horus predstavuje teraz legitímneho dediča , ktorý sa má stať novým faraónom Egypta

Keďže sa v textoch (957,929,aj1707 ) vyskytuje aj pojem  „ Z o r n i č k a „ – v dnešnom astronomickom poňatí – Venuša – pokúsme sa nájsť odpoveď aj na tento problém Kto – alebo čo bola oná „ Zornička „ – o ktorej sa v textoch hovorí a ktorá podľa predpokladov bola blízko Síria ?

Vysvetlenie tejto záhady podáva R. Bauval takto:.

                                          „ V čase okolo roku 2750 p.n.l. mal Sírius deklináciu asi –21,5 stupňa.To zapríčinilo , že počas letného slnovratu vychádzal dosť ďaleko od ekliptiky , s azimutom 116,5 stupňa , alebo asi 26,5 stupňa južne od východu , pričom Slnko bolo asi 54 stupňov vzdialené od severu práve pod horizontom.

To znamená , že žiadna z planét (ako ich poznáme) nemohla byť počas svojho heliaktického východu – nikde v blízkosti  hvizdy Sírius. Takže potom – ktorú jasnú hviezdu mohli nazývať Zorničkou a pokladať ju za blízku k hviezde Sírius ? Bolo v blízkosti Síria objekt , ktorý staré národy videli , ale ktorý sa teraz stal neviditeľným ? Je stratená hviezda reálnou možnosťou ?

 Pri tejto príležitosti je treba pripomenúť zaujímavú knihu R. Templa „ Mystérium Síria“ , ktorej jadro sa krúti okolo tajnej znalosti kmeňa Dagon v Mali , ktorý hovoril o neviditeľnej sprievodnej hviezde Síria.

Podľa autora tejto knihy – pochádzala tradícia kmeňa Dagon ( spočívajúca v tom , že každých 60 rokov , organizoval tento kmeň obrad – nazývaný „ sigui „ počas ktorého si kňazi dali na tvár masky a predvádzali zložitý tanec. Bol to obrad obnovy – založený na zdanlivom pohybe Síria – známeho ako „ Psia hlava „) , teda táto tradícia pochádzala zo starého Egypta , kde vznikla asi v roku3200 p. n. l..

 Dnes sa táto neviditeľná hviezda nazýva Sírius B – je to superhustý biely trpaslík (podľa teórie vývoja hviezd a astronomického žargónu) , ktorého možno vidieť len veľmi silným ďalekohľadom. Vedci sa domnievajú , že hviezda Sírius B , bol v starých časoch viditeľným. Pre hlbšie objasnenie tejto problematiky v diele R Templa , je nevyhnutné dodať ešte nasledujúce fakty:

                               „ V päťdesiatych rokoch napísali dvaja francúzki antropológovia ( M.Giaule a G. Dieterlen) článok , ktorý bol odozvou na štúdium kmeňa Dagon v Mali. Okrem toho , že zistili neočakávané znalosti príslušníkov tohto kmeňa o hviezde Sírius a jej neviditeľnom sprievodcovi , bolo zarážajúce , že príslušníci tohto kmeňa ich mali už v päťdesiatych rokoch. Je to o to viac prekvapujúce , že ani dnes ešte nevie väčšina ľudí o existencii Síria B , tak ako potom mohli mať o ňom znalosti príslušníci kmeňa Dagon ? Ďalšou záhadou bolo – ako mohli príslušníci kmeňa Dagon mať o tejto hviezde záznamy vo forme kultových masiek , z ktorých viaceré sú staré niekoľko storočí  a sú uschovávané v jaskyniach. Ich doslovná posadnutosť touto malou hviezdou (Sírius B) bola veľmi zaujímavá a zvláštna.

Ale potom – odkiaľ pochádzali ich znalosti o nej ?

Autor diela (Temple) – usúdil , že ich zdedili od predkov , ktorý ich odovzdali kmeňu Dagon , predtým ako sa presťahovali do terajšieho sídla v Mali , v oblasti Afriky-južne od Sahary.

Temple teda odhalil záhadu – hodnú ďalšieho skúmania:

                       Ak príslušníci kmeňa Dagon zdedili svoje znalosti o Siriu B  od starých Egypťanov – aké ďalšie znalosti o hviezdach starí Egypťania ešte mali ? Bol teda Sírius B onou Zorničkou , ktorá sa spomína v Textoch ?

Príslušníci kmeňa Dagon si zasluhujú širšiu pozornosť aj z iného uhla pohľadu – ten nám vcelku pútavo približuje autor knihy „ Zakázaná Egyptológia“ – Erdogan Ercivan (mimochodom – zástanca teórie hviezdneho kultu pyramíd R.Bauvala ) Autor knihy na strane 14O píše doslova toto:

                „ V egyptskej mytológii sa vyskytuje chrobák skarabeus s tridsiatimi prstami , ktoré egyptológovia pokladajú za symboly 30 dní mesiaca. Skarabeus je vo svojej prapôvodnej forme odvodený od boha Ptaha. Vo svojej poslednej knihe – píše ďalej autor- som vyslovil myšlienku , že počet 3O prstov skarabea úzko súvisí s dogonskou  slávnosťou „Sigui“ a so Síriom...

Doba obehu Síria B okolo Síria A , ktorý nie je voľným okom viditeľný – trvá 50 rokov. Naviac – Dogonovia  majú ešte ďalšiu – tretiu hviezdu Sírius – ktorej existenciu moderná veda síce predpokladá , ale astronómom sa doposiaľ nepodarilo Síria C uvidieť. Z astro –fyzikálných  vlastností sústavy Síria – vytvorili Dagonovia veľmi zvláštnu mytológiu. Napríklad – mladý manželia začínajú svoj dom stavať až po svadbe , tehotná nevesta zostáva až do pôrodu u svojich rodičov. Až potom sa koná svadobná slávnosť a pokiaľ je to možné – koná sa v okamžiku heliaktického východu Síria. Až potom môžu matka s dieťaťom vstúpiť do nového domu. Táto prax symbolizuje stále sa opakujúcu koštaláciu trojitej hviezdnej sústavy Síria. Starý poznatok o „ svätej päťdesiatke“ (doba obehu Síria B okolo Síria A ) sa v mnohých podobách opakuje taktiež v antike.

Ale len starí Egypťania – poznali astronomicky správnu vzdialenosť tejto hviezdy ( 429 božích míl = 8,54 svetelného roku) Terminus technicus – „ božia míľa“ vznikol chybným prekladom našich egyptológov. Egypťania používali slovo „ jetru-neter“- čo doslovne znamená –„ svetelná vzdialenosť“

Sám autor si zároveň kladie aj túto otázku:

                 „ Odkiaľ mohli naši predkovia poznať rýchlosť svetla ? „ a odpovedá na ňu takto:

„ Kmeň Dagonov sa odštiepil od národa Mande , a dnes žije v africkom Mali. Dogonovia síce hovoria niekoľkými dialektami , ale majú aj spoločný rituálny jazyk – hovoria mu „ sigi“ a učia sa ho už od detstva. Veci a pojmy sa v tomto jazyku vyjadrujú znakmi , ktoré môžu mať viacero významov. Symboly sú mytologického pôvodu a predávajú sa z generácie na generáciu. Na prvý pohľad by sa zdalo , že pripomínajú  „detskú čmáranicu“ ale v skutočnosti obsahujú mimoriadne pozoruhodné znalosti astronómie a vesmírnych spojitostí. Dogonovia ich maľujú na strop alebo na podlahu. Napríklad – hviezdy sú v ich predstavách kvapky krvi – rozstriekané po oblohe. Vytvárajú špirálu a spolu so Zemou krúžia okolo osi vesmíru. Lepšie a obraznejšie by sa usporiadanie našej slnečnej sústavy a popis celej Galaxie snáď ani nedali vyjadriť!!!

„Dogonovia –pokračuje ďalej autor –prisudzujú svoje znalosti legendárnym „nommom“ – čo vraj boli mimozemskí návštevníci , ktorí Dogonom behom svojho pobytu na Zemi , poskytli neobvykle podrobné astronomické informácie. „ Vo svojej poslednej knihe „ – píše ďalej autor – som poukázal na to , že „nommovia“ sú identickí s „nomami“ starých Egypťanov  a ich kňažstvom.

O to viac udivuje , že dogonské kresby ukazujú udalosti a javy , ktoré z egyptských chrámových malieb nevyplývajú tak jasne a jednoznačne.  Dogonovia napríklad vedia o mesiaci „Obya“ ktorý kedysi krúžil okolo Venuše a naši astronómovia ho nedokážu presne zaradiť.

Prvé – preukázateľné zmienky o Venušinom mesiaci – pochádzajú z roku 1672 – kedy sa astronom  Giovanni Domenico Cassini ..domnieval , že približne 10 minút pozoroval poblíž Venuše bližšie neurčené nebeské teleso.   18. Septembra v roku 1686 – tento útvar pozoroval znovu – tento krát 15 minút. Podľa Cassiniho , bol mesiac veľký ako štvrtina Venuše a v priemere dosahoval asi 3 000 km...

28 rokov po Cassiniho smrti  sa 23 októbra 1740  objavil Venušin mesiac znovu. Britský astronóm  John Short ho pozoroval po dobu jednej hodiny. Priemer telesa určil na 4 108 km. O 12 rokov neskôr – bol mesiac sledovaný pol hodiny astronómom Andreasom Mayerom  V roku 1761  ho dokonca niekoľko krát uvideli členovia francúzskej Limogeskej spoločnosti. V roku 1768  - bol Dán Christián Hoorebow  - na dlhú dobu posledným astronómom , ktorý tajomný mesiac uvidel. Venušin spolupútnik potom na 120 rokov bez stopy zmizol  a objavil sa až v roku 1886. Jeho objaviteľom sa stal  astronóm Hauzear , ktorý dal mesiacu meno egyptskej bohyne „Neith“.

Potom sa „Neith“ objavila už len raz , a to v roku 1892 .Pozoroval ju Edward E. Bernard – objaviteľ 5 Jupiterovho mesiaca. Od tej doby „ Neith“ zmizla nadobro ..a dodnes ju nikto nevystopoval.

„ Pravdepodobne sa jedná o cudzie vesmírne teleso , ktoré sa do našej slnečnej sústavy vráti opätovne v roku 2012 . Presne 22. Decembrom 2012  totiž končí mayský kalendár , ktorý začal 11.septembra 3114 p.n.l.  „ zrodením Venuše“  - uzatvára túto pasáž autor.

Dogonovia už najmenej 1000 rokov vedia nielen o Venušinom mesiaci „Neith“ , ale poznajú aj skutočný charakter a usporiadanie sústavy Síria.

Medzi Dogonmi v africkom Mali žili v rokoch 1931 -1946 – francúzska etnoložka dr.Germanie Dieterlanová a antropológ – Marcel Griaule. Kňažka dogonov –Innekouzou Dolo , kňazi - Manda a Yébéné a dedinský starejší – Luo Dolo – rozprávali užasnutým európskym vedcom , že ich národ každých 60 rokov slávi rituál obnovenia sveta – ktorému hovoria – slávnosť  „Sigui“ (Sírius). Veľmi podivuhodný je mytologický základ slávnosti a s ním spojené znalosti , ktoré by pomerne primitivný kmeň z afrického bušu nemal mať. Dogonovia ku podivu vedia o existencii Síriovho  súputníka a majú informácie i o tejto planetárnej sústave , aj napriek tomu , že nič znej nemožno vidieť voľným okom , ani to nemožno zistiť jednoduchými prístrojmi.

Avšak –najpodivuhodnejšie je to , že tieto zložité a podrobné znalosti Dogonov a starých Egypťanov – sú obsiahnuté v areáli „Newgrange“

Ale – to už je iná – celkom odlišná oblasť , mimo sféru nášho bádania.

V súvislosti s popisom týchto udalostí – javí sa (aj keď nie priamo) doslova – objektívna nutnosť – vrátiť sa  nachvíľu k pyramídam v Gíze.

Ako som už popísal v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov v Blogu (príspevok č.6) vo Veľkej pyramíde v Gíze  (  Cheopsova) sa nachádzajú štyri dlhé a úzke šachty ,resp. – kanály , ktoré dlho boli hádankou pre mnohých egyptológov.

Je známe , že dve z nich – v komore kráľa , boli známe už od začiatku 17. Storočia (v roku1638 – oznámil ich existenciu  J.G..Savillion , profesor v Oxforde) Vonkajšie otvory šachiet komory kráľa objavili – britský dobrodruh – plukovník Vyse a jeho kolega J.S.Persing v roku 1837.

Spočiatku predpokladali , že šachty vedú do nejakej miestnosti , napriek ich malému prierezu (22x23 cm ) ,neskôr došlo k chybnému názoru – že šachty boli určené na vetranie – čo sa dlho razilo aj ako oficiálny termín „ vetracie šachty“ tento názov použil aj F Petrie pri svojom opise pyramídy.

V roku 1872  W . Dixon – britský inžinier , vyslovil hypotézu , že podobné šachty sa môžu nachádzať  aj v komore kráľovnej , nižšie v monumente. Ich existencie potvrdil aj sir F . Petrie – tento v roku 1880 zmeral sklony šachiet v komore kráľovnej – ako to urobil – doslova uvádza:              „ Kanály vedúce z tejto komory (kráľovnej) sme zmerali goniometrom,

                              Napohľad sú presné , ako kanály v komore kráľa , ale ich ústie bolo pokryté  kamennou doskou , neprerazenou za stenu komory , pre žiadnu z nich sa  ešte nenašiel nijaký vonkajší koniec , hoci ich hľadal aj pán  Waynman Dixon , ktorý ich prvý objavil a ja ...“

Keďže šachty z komory kráľovnej nevychádzali na povrch , usudzovalo sa aj to – že ich stavitelia opustili a venovali sa šachtám v komore kráľa . Táto myšlienka pretrvala niekoľko desaťročí – až kým Rudolf Guntenbrink neurobil svoje významné objavy so svojim robotom – hľadačom ciest – UPAUAUT.

V roku 1924 – belgický egyptológ – Capart – navrhol pre šachty inú funkciu . Keďže zrejme citlivo vnímal symboliku funkcií celého monumentu (pyramíd) – nazdával sa , že to vôbec neboli vetracie šachty , ale že tieto šachty mali náboženský charakter ,alebo účel – sám na túto tému napísal:

                     „ Je oveľa pravdepodobnejšie , že mali pohrebný účel , azda – umožniť duši kráľa , aby nimi prešla „

Tú istú myšlienku ( aj keď v pozmenenej forme) vyjadril aj nemecký egyptológ Steinduff v roku 1929 , opatrnejšie Dr. Edwards v roku  1947 a Vandier v roku 1954 . Približne v tom istom čase (ako Vandier) – symbolickú funkciu , ktorú šachtám pripísal Capart – podrobnejšie skúmal Budawy – egyptológ , ktorý veľmi dobre poznal egyptskú architektúru.

Schyľovalo sa k významnému vedeckému objavu !!!!

Budawy – vo svojej podrobnej práci o egyptskej architektúre navrhol – že šachty v komore kráľa mohli slúžiť ako kanály ku hviezdam , severná chodba – na cestu duše – k večným hviezdam okolo pólu , južná – k Orionu.

Ale myšlienka , že Texty z pyramíd odrážajú slnečný osud  mŕtveho kráľa , bola v týchto rokoch  ešte hlboko zakorenená – že nik na to  ani nepomyslel.

Až v roku  1964 – Budawy , vyhľadal pomoc astronómky – ktoré by potvrdili , alebo vyvrátili jeho teóriu. O pomoc požiadal  Virgíniu Trimblovú. Svoju spoločnú prácu publikovali v nemeckom egyptologickom časopise MIOAWB , v roku 1964.

Budawyho architektonické štúdiá ukázali , že starí Egypťania nevetrali hrobky , ani to nikto od nich neočakával.Budavy zdôraznil aj to , že otvory šachiet v komore  kráľovnej , boli ponechané neprerazené v stenách a že to bolo celkom pravdepodobné aj so šachtou v komore kráľa – ak by to tak bolo – ich predpokladané vetracie funkcie , by neprichádzali do úvahy – zdôraznil sám autor.

Budawy samozrejme vedel , že Texty z pyramíd spomínali Saha – Oriona , a že zosnulého kráľa Usireho stotožňovali s týmto súhvezdím.Orion bol vždy južným súhvezdím a tak sa zdal byť zrejmým cieľom – južnej časti komory kráľa. Jej priemerný sklon prebral Budawy od Petrieho údajov – t.j. – asi 44,5 stupňa – pre južnú šachtu , a 31 stupňov pre severnú šachtu.

Skúsenej astronómke – akou bezpochyby V. Trimblová bola – bolo hneď zrejmé – že severná šachta smerovala blízko k nebeskému pólu , ktorý leží vo výške asi 30 stupňov , pri pozorovaní z Gízy (29 stupňov 58 minút).

Virgínia Trimblová vypočítala deklináciu hviezd Orionovho pása na rok asi 2600 p.n.l. – to znamená – predpokladaný čas výstavby Veľkej pyramídy v Gíze  a získala tieto výsledky:

                       Orionov pás                                          deklinácia v r.2600 p.n.l.

               Al Nitak (zeta Orionis)                                          - 15 stupňov 33 min.

                Al Nilam (epsilon Orionis)                                    - 15 stupňov 16 minút

                Mintaka  (delta Orionis)                                       - 14 stupňov 54 minút

Presná zemepisná šírka  Chufévovej pyramídy – zaokrúhlená na najbližšiu oblúkovú minútu je 29 stupňov a 59 minút.

Nebeský rovník – imaginárna čiara – deliaca severnú a južnú pologuľu , zdanlivého nebeského glóbusu , ktorý obklopuje Zem , v tejto zemepisnej šírke – leží vo výške 60 stupňov a 1 minúta nad južným horizontom , t.j. poludníkom smerujúcim na juh ( 90-29,59=60,1)

Nebeský rovník sa pokladá za nulovú deklináciu – takže všetko nad ním má kladnú deklináciu na severnej pologuli oblohy a všetko pod ním má zápornú deklináciu na južnej pologuli. Na výpočet výšky hviezdy na poludníku – videnom v Gíze a smerujúcom na juh – treba odčítať deklináciu od výšky nebeského rovníka (60 stupňov 1 minúta)

Potom to bude vyzerať takto :

                  Al Nitak – zeta Orionis                                      ( 60,2 – 15,33 =44,29 )

                   Al Nilam – epsilon Orionis                                ( 60,2 – 15,16 = 44,46)

                    Mintaka  - delta Orionis                                     ( 60,2 – 15,45 = 45,17)

Trimblová a Badawy čoskoro pochopili – že to nieje náhoda – že cieľom južnej šachty – smerujúcej k poludníku so sklonom 44 stupňov a 30 minút – je Orionov pás. Trimblová odhalila aj to – že nijaká iná dôležitá hviezda tých čias neprechádzala týmto bodom oblohy:

Objav – že južná šachta komory kráľa bola asi v roku 2600 p.n.l. nasmerovaná k trom hviezdam Orionovho pása sa však ( na škodu veci ) väčšinou ignorovalo.

Touto otázkou sa zaoberal len Dr. Edwards – ale až po roku 1981 , keď vo svojom článku na počesť jeho amerického priateľa D. Duhama  - napísal aj tento dôležitý komentár:

                 „ Texty z pyramíd sa často zmieňujú o tom , že kráľ bude v posmrtnom živote spojený s hviezdami a zvlášť – s hviezdami  okolo pólu a s Orionom a Sothis. Vedecké bádanie ukázalo , že severná šachta , ktorá stúpala nahor pod uhlom 31 k horizontále , bola takmer presne orientovaná na vtedajšiu Polárku (alfa Drakonis) , zatiaľ čo tri hviezdy Orionovho pása prechádzali každýdeň pri kulminácii – priamo nad južnou šachtou. , ktorej sklon je 44 stupňov 30 minút. Predpoklad – že takáto orientácia šachiet nemá nijaký magický význam – sa zdá veľmi nepravdepodobný „

Hviezdne kľúče k záhade Textov z pyramíd boli teda objavené – bolo len otázkou času – kedy sa k týmto kľúčom začne hľadať a nakoniec aj nájde – vhodný zámok . Otázne je – kde ho však hľadať ?

Za pokus by možno stálo – zamerať sa na pravdepodobné centrum  mytológie starobylého Egypta – na Gízu