Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť štvrtá  - Potvrdenie hviezdneho kultu Textov z pyramíd , vznik a vývoj  takzvanej „ Korelačnej teórie Oriona „

Aj v tomto príspevku - venovanom problematike " Textov z pyramíd " - dodržím už zaužívanú prax - zaradiť do článku - o " Textoch .." niekoľko zaujímavých myšlienok z diela môjho obľúbeného autora V. Zamarovského.
Po faraónoch - Venis ,Teti , Pjopej I. a II. - je na rade faraón -N e f e r i r k a r e. 
V. Zamarovský o ňom píše doslova toto:
"N E F E R I R K A R E - kráľ 5.dynastie (asi po 2480 pred n.l. ) - staviteľ najväčšej pyramídy pri Abísure. Na trón nastúpil  po kráľovi Sahureovi , ktorý bol jeho bratom a podľa Manehtových  Egyptských pamätihodností , kde sa volá po grécky - Neferchéres , vládol 20 rokov. Zdá sa , že kráčal v šlapajách svojho predchodcu a t prinajmenej - vo vnútornej politike.
Bol prívržencom kultu boha Rea , proti ktorému vystupoval jeho otec Šepseskaf - posledný kráľ 4. dynastie Na čele štátnej správy ponechal podľa osvedčenej praxe predchádzajúcich panovníkov - odborníka nekráľovského pôvodu , aj keď tým oslabil svoje postavenie. Formálne ostal pravda neobmedzeným vládcom nad životom a majetkom všetkých svojich poddaných , vrátane najvyšších hodnostárov.
Príznačný je v tomto ohľade nápis z hrobky veľkňaza Ptahšepsesa pri Sakkáre , na ktorom sa tento vysoký hodnostár vystatuje , že Neferirkare mu udelil výsadu , podľa ktorej mu smel pri audiencii bozkať nohu , kým iní ho museli pozdraviť bozkaním zeme pred jeho nohami....
Pyramídu si dal Neferirkare postaviť asi štvrť kilometra na juh od Sahureovej - a to najvyššiu spomedzi pyramíd všetkých kráľov 5. dynastie
Jej základňa merala 104x104 metrov a vzhľadom na ostrý uhol stien (53,5 stupňa) dosiahla výšku asi 73,5 metra. Dnes je táto pyramída veľmi ošarpaná  a po strate vonkajšieho obloženia - vidieť jej stupňovitú štruktúru. Hrobovú komoru má neprístupnú , lebo jej obrovské a proti sebe vzpriečené povalové bloky hrozia spadnutím.
Zádušný chrám prekvapuje veľkosťou i množstvom trosiek , najmä krásne opracovaných žulových stĺpov a majstrovských nástenných reliéfov. Zvyšky múrov z nepálených tehál nasvedčujú , že ho dokončili až po Neferirkareovej smrti...Údolný chrám pyramída nemala, jeho nedokončenú stavbu si prisvojil ...Neferirkarov tretí nástupca -Nevoserre.

Neferirkareova pyramída je i s celým priľahlým areálom veľmi dobre preskúmaná. Zaslúžili sa o to nemeckí archeológovia v rokoch 1901-1908 - pod vedením  L.Borchárdta   a   po neskorších švajčiarsko - nemeckých výskumoch - najmä - pracovníci Čs. egyptologického ústavu Karlovej univerzity , ktorí tu odkryli - pod vedením Z. Ž á b u - mastabu vysokého hodnostára  Ptahšepsesa ( najväčšiu doteraz známu nekráľovskú hrobku v Egypte)
Pod vedením M  V e r n e r a  - objavili tu neskôr viacero mastáb....a v roku 1978 dokonca pyramídový komplex "matky dvoch kráľov" Chentkavesy. Týmito dvoma kráľmi bolo práve kráľ Sahure a kráľ Neferirkare"  - končí popis vlády tohoto kráľa V. Zamarovský.

Pre  postupné a čo možno – najviac presné a vierohodné vysvetlenie krokov vedúcich k   objasneniu takzvanej  „ Korelačnej teórie Oriona „ autorom ktorej je R. Bauval – budem citovať presne a doslovne jeho  vyjadrenia – vedúce k jej vzniku.

Autor tejto teórie vo svojom diele „ Mystérium Oriona „ doslova uvádza:

                             V roku 1982 , deň potom ako som navštívil Venisovu (Unasovu) pyramídu som išiel na iné známe miesto – do káhirského Múzea egyptských pamiatok. Mojim cieľom bolo východné krídlo prízemia – kde bola väčšina pamiatok Veku pyramíd.

Múzeum je mimoriadne miesto – v srdci Káhiry – na rušnej severnej strane námestia Tahrir ...Nie neočakávane pôsobí toto miesto výrazne francúzkym dojmom , k čomu dosť výrazne prispieva Mariettovo mauzóleum....záhrady pri vstupe do múzea sú plné pozostatkov faraónov , ktoré by si zaslúžili čestné miesto niekde inde.....

Kráčal som hlavnou halou a zamieril som k pyramidionu pyramídy Amenemheta III. Pochádza  asi z roku 1850 p.n.l. a kedysi stál na vrchole kráľovej pyramídy v Dašúre.Je z vysokoleštenej čiernej žuly a váži asi 4 tony.Okolo svojej základne má dva riadky zápisov . Pri týchto nápisoch , je okrem okrídlených kotúčov a očí – symbolu Hora –aj postava Usireho – Saha  s hviezdou vo vystretej ruke.

Pred vstupom do východnej galérie , ktorá obsahuje pozostatky Starej ríše – som prešiel okolo sochy Menkaureho – staviteľa tretej pyramídy v Gíze. Hoci je socha pomerne malá – je krásne vytesaná zo zelenej kryštalickej bridlice . Zdá sa , že kráľ vyžaruje veľkú autoritu a zvláštnu intenzitu citu – čo je veľmi charakteristické pre sochárske umenie Starej ríše.Menkaure je zobrazený tak , že má na každej strane bohyňu. Akým spôsobom sa obe bohyne držia Menkaureových ramien  - vyvoláva zvláštny pocit láskavosti , zmiešanej s hrdosťou. Je zrejmé – že takíto králi neboli tyranmi – akých z nich občas robia – ale pokladali ich za zbožštených  vládcov – ktorých treba milovať a oslavovať.

Keď som prišiel do slávnej miestnosti č.42 – v ktorej je mnoho pozostatkov 4. Dynastie – okamžite som zbadal nádhernú sochu Chefrého – staviteľa druhej pyramídy. Je vytesaná z jediného bloku čierneho dioritu – žulového kameňa , ktorý sa ťažko opracováva. Socha je  však tak jemne vyleštená , že vyzerá ako kov , mnohí ju pokladajú za najväčšie umelecké dielo sveta. Sochár , ktorý ju  spracovával , musel byť Michalangelom svojej doby...Chefre sedí na tróne , jeho t vár vyžaruje autoritu aj lásku , podľa toho , z ktorej strany sa dívate.Jeho hlavu objímajú otvorené krídla Horovho sokola , ktorý je na  Chefrého pleciach.

Kráčal som po galérii a oddával sa dojmom ,keď som zazrel niečo iné – veľký plagát na severnej strane – leteckú fotografiu pyramíd v Gíze. Štítok oznamoval , že fotografiu urobili  vojenskí letci asi v roku 1950.

Predtým – ako som videl túto fotografiu – nevenoval som veľkú pozornosť zvláštnemu posunu Menkaureho pyramídy od juhozápadnej spojnice dvoch väčších...mal som naraz pocit , že Menkaureho  pyramída nebola tam , kde by mala byť.

Autor ďalej uvádza , že si pre istotu urobil vlastnú snímku tejto mapy ( možno v podvedomej predtuche budúceho vývoja udalostí ) pričom dodáva , že táto fotografia neskôr celkom zmenila beh jeho života.

Čo sa vlastne stalo?

Anomália posunu – tretej , najmenšej pyramídy , bola veľkou hádankou , ktorú bolo treba vyriešiť. V čom bol dôvod tejto anomálie? Bol tu nejaký zvláštny plán pri jej výstavbe ?

Prečo je tretia – Menkaureho pyramída značne menšia než jej susedky ?

Autor – R. Bauval to zdôvodňuje takto:

                                                               Väčšina mojich priateľov v Saudskej Arábii , pracovala v stavebnom priemysle – inžinieri , architekti , projektanti .  ich spoločným názorom bolo -–že veľkosť a posuv Mankuareho pyramídy , si architekt vybral úmyselne. Otázkou však bolo – prečo ?

Ďalšia nezávislá skupina ľudí ( ktorí nepracovali v stavebníctve ) – skúmajúc leteckú fotografiu pyramíd v Gíze – potvrdila závery predchádzajúcej skupiny – vyslovili ho v myšlienke že „ veľkosť a posun Mankuareho pyramídy sa zdal byť úmyselným rozhodnutím architekta. Druhá skupina sa však mimoriadne zaujímala aj o to – prečo bola Menkaureho pyramída o toľko menšia ?

 „ Na túto otázku – hovorí autor – som im ponúkol štandardnú odpoveď , tou boli závery že :

                                Menkaure nemal pravdepodobne dosť zdrojov

                                 Faraón sa ponáhľal  so stavbou pyramídy pre svoj vek

Avšak ani na jeden z týchto záverov neexistoval dôkaz. Mal teda dostatok zdrojov a vládol relatívne dlho.

To – že sa tento faraón „rozhodol „ pre oveľa menšiu pyramídu , ako jeho predchodcovia – malo zrejme in ý dôvod a ten musel byt veľmi vážny a pádny , keď s ním súhlasil.

V čom bol tento dôvod zvláštny a výnimočný – že taký mocný kráľ – akým Menkaure bezpochyby bol – súhlasil s veľkosťou svojej pyramídy ?

Odpoveďou na túto otázku je doslova – revolučne jednoduchý pohľad , na pohrebisko pyramíd v Gíze.

Autor to vysvetľuje takto:

                                      „ Asi sme sa na túto (Menkaureho) pyramídu a vlastne aj na všetky pyramídy pozerali nesprávne Pozerali sme sa na každú pyramídu zvlášť , ale mali sme sa na ne pozerať ako na časť jednotného projektu Všetko – čo sme mali urobiť bol – premýšľať o pyramídach. – nie ako o monumentoch – patriacich  tomu alebo onomu faraónovi ale ako o konglomeráte monumentov , navrhnutých ako jednotný plán.

Najpravdepodobnejšie bolo , že faraónky štát sa pokladal za správcu memfiského pohrebiska ako celku a že reťaz pyramíd nepokladal za jednotlivé hrobky  - ale za celok – vyjadrujúci najvyššie ideály ich reinkarnačného kultu.

Všetky pyramídy spolu vytvárajú takzvanú  „nekropolu „ alebo krajinu mŕtvych  - presnejšie by sa dalo povedať – vytvárajú Duat – miesto kde je Usire.

Ale potom logicky plynie aj otázka – ako bolo pohrebisko  spojené s hviezdami Usireho ? Rozlúsknuť tento oriešok , nebude zrejme celkom jednoduché, Namiesto vyriešenej jednej otázky –pribudnú ďalšie dve – nevyriešené. Prečo napríklad  takzvaný majstrovský plán špecifikoval dve veľké a jednu podstatne menšiu pyramídu ? A prečo je tá menšia posunutá na východ ?

Tieto obmedzenia si vynútilo zrejme niečo iné – závažnejšie – ale potom – čo to bolo ? Bola to technická zručnosť staviteľov ? Jej zvláštna poloha ? Alebo nejaký (čo je pravdepodobnejšie) – náboženský zmysel ?

Vyskytol sa však ešte ďalší – nový fenomén – s leteckú fotografiou  súviselo aj niečo iné , ničo dôležité  - čo na nej nebolo – rieka Níl (Vďaka bohu , či inej prozreteľnosti si autor spomenul aj na tento mimoriadny aspekt dejín , či vývoja  starobylého Egypta )

Vo svojom opise udalostí autor – R.Bauval pokračuje ďalej :

                                                      „ Neďaleko od  východnej strany plošiny Gíza , bolo bujné  údolie Nílu a za ním mesto Káhira. Rieka preteká z juhu a hneď za Káhirou sa rozdeľuje na ramená širokej delty Dolného Egypta.

Níl – ako upozorňuje francúzky egyptológ –J.P.Lauer – smeruje takmer presne na sever , skrátka  - rieka tečie po poludníku (odhliadnuc od prírodných zákrut a vybočení ) . Lauer poukázal aj na to , že všetky mastabové hrobky – počnúc 1. Dynastiou – boli umiestňované zhruba severo – južne , to znamená – rovnobežne s riekou Níl.

Od 4. dynastie , orientácia pyramíd dosahovala presnosť , ktorá bola skutočne výnimočná. Ako – pýta sa Laser –dosahovali dávni stavitelia takú presnú orientáciu ? Domnieval sa , že používali hviezdne pozorovania a poludníkový posun istých hviezd. Iní  pred  ním – napríklad  Dr. Edwards ( a aj astronóm Zbynek Žába ) – súhlasili s touto hypotézou. Žába dokonca tvrdil , že stavitelia pyramíd nielenže používali hviezdy na orientáciu – ale možno , že vedeli aj o  „ precesii „

P r e c e s i u  - ako astronomickú terminológiu , či astronomický pojem – bude nutné pre čitateľa týchto riadkov vysvetliť podrobnejšie.

Čo je precesia ? Prečo vzniká ? Aké sú je dôsledky ?

Stručná odpoveď na prvú otázku – čo je precesia – je asi táto :

Slnko a Mesiac pôsobia na Zem gravitačnou príťažlivosťou a spôsobujú jej ( Zemi) takzvané – rovníkové vydutie. Toto vydutie zapríčiňuje , že planéta Zem sa  „kýva „ vo veľmi pomalom cykle – známom ako  precesia. Najjednoduchší spôsob , ako pochopiť precesiu je – predstaviť si Zem ako detskú hračku – vĺčok  (poznajú ju hlavne starší ) , ktorý pri svojom pohybe(rotačnom) spôsobuje ono „kývanie „

Toto kývanie u planéty Zem je veľmi pomalé a jedna otáčka tohto kývania predstavuje obdobie  26.000 rokov. Precesia je teda kývavý pohyb Zeme v cykle 26.000 rokov.Povedané ešte zreteľnejšie –os Zeme predĺžená cez póly – vykonáva pomalý a takmer kruhový pohyb oproti pozadiu hviezdnej oblohy a vracia sa na to isté miesto každých 26.000 rokov. Ďalej – v každom polcykle  precesie (13.000 Rokov ) sa hviezda nachádza na opačnom smere precésneho cyklu – takže , ak ju pozorujeme v maxime (najvyššej deklinácii) precésneho cyklu  - potom po 13.000 rokoch – jej poloha bude v minime – v najnižšej deklinácii precésneho cyklu.

Výpočet precesie je životne dôležitým nástrojom  nielen astronóma – ale aj historika a pomôže mu pochopiť starovekého človeka – ktorého náboženstvo bolo  často zamerané na „ hviezdnych bohov „ to znamená – založené na  pozorovaniach oblohy voľným okom. Je preto

pochopiteľné , že starovekí ľudia budovali svoje náboženské monumenty , chrámy a hrobky – kde využívali astronomické poznatky. Ďalej z toho plynie aj fakt – že ak architektonická črta monumentu  , je orientovaná na nejakú hviezdu – potom je možné – pomocou precesie s dosť veľkou presnosťou – vypočítať aj čas postavenia monumentu.

Precesny efekt je najlepšie pozorovateľný na poludníku. Počas Veku pyramíd – okolo r. 2500 p.n.l. – bol Orionov pás v deklinácii asi 15 stupňov.

Toto sú v hrubom poňatí základné aspekty  astronomického javu – ktorý je (a možno aj nieje ) známy ako precesia.
Na obrázku vpravo je znázornený pohyb nebeského severného pólu v minulosti a v budúcnosti.

Autor pri svojom bádaní ďalej uvádza:

                                                  „ Vedel som , že každá pyramída v Gíze bola umiestnená tak , že strany jej štvorca boli orientované na hlavné svetové strany – to znamenalo že monument bol zámerne , alebo neúmyselne – pevným kompasom – ľahko určujúcim presný východ , západ , sever a juh. Práve preto – hlavná os pyramídy , bola pri pohľade zo severu , na juh  - totožná so svojim poludníkom...Poludník bol teda hlavným znakom pôvodného plánu a rozloženia skupiny .Bola tu však anomália tretej pyramídy – posunutej na východ  - ale prečo tomu tak bolo ? Mal tento posun snáď geologické prekážky ?

Skúmanie známych , či menej známych faktov ukázalo , že tomu tak nebolo. Ak to teda neboli geologické prekážky – tak potom – čo to bolo ?

Autor ďalej  píše :  „ ...na zrejme nelogický výber sa ponúkala len jedna odpoveď – prekážky , alebo kritériá , ktoré determinovali princíp polohy , sa zakladali nie na konštrukčnej logistike – ale – na náboženských ohľadoch. Ale potom – aké to boli náboženské ohľady?

            „ Väčšina mojich priateľov – architektov – píše autor – s ktorými som to konzultoval sa zhoduje skôr na symbolických – ako na praktických dôvodoch plánu skupiny v Gíze.Upozornovali , že väčšina monumentov(obzvlášť geometrické )akými boli aj pyramídy – mali skôr symbolický význam. Tento význam sa často týka miesta kde boli umiestnené, ich orientácie , polohy  , vzhľadom na geografické podmienky oblasti .V tomto prípade to bol zrejme tok rieky Níl – ako geografická podmienka.

Rada architektov upozorňovala , že aj t.k.z. historická os Paríža – ktorá sa tiahne od Louvru , podľa toku rieky Seiny v blízkosti Louvru , spĺňa túto geografickú podmienku. Podobne ako Washington DC, kde hlavná os Pennsylvánia Avanue (ktorú nasmeroval  francúzky  architekt  Ľ Enfant ) vytvára inú historickú os – spájajúcu Biely dom – s Kapitolom. Aj táto os brala do úvahy smer toku „svetej“ rieky Potomac.

Stavitelia pyramíd v Memfise , pri plánovaní nekropoly v Gíze , bezpochyby zvážili poludníkový smer toku rieky Níl Ale hlavná orientácia  troch pyramíd v Gíze – nebola poludníková , ale smerovala pozdĺž juhozápadnej osi.. Bolo treba najať vysvetlenie aj pre tento fenomén.

Monumenty v Gíze , boli zrejme také dôležité pre náboženskú ideológiu – že každé vysvetlenie muselo byť v súlade s najvyššou vierou v znovuzrodenie kráľov – ktorí projekt vlastne aj „objednali“

Stotožňujúc sa s týmito myšlienkami – môžem konštatovať že – onen hľadaný zámok , ku kľúčom k Textom z pyramíd , bol už veľmi blízko – chýbal iba onen povestný „krôčik“ k jeho

objaveniu (pozor – nie však k otvoreniu ) Viedol však k cieľu cez inú vednú disciplínu – než bola architektúra.

Zrejmá astronomická orientácia každej z pyramíd – založená na hviezdnych pozorovaniach napovedala, že by sa mali zvážiť aspekty umiestnenia a orientácie pyramíd – aj z astronomického hľadiska. Tak teda – zamerajme svoju pozornosť dôslednejšie aj na hviezdy

 Možno práve tam je skrytý onen povestný a tajomný zámok , ktorý by sme chceli otvoriť a odhaliť jeho tajomstvá.

Ako došlo k objavu tohto zámku – popisuje  autor – R.Bauval takto:

                                                         „ Bolo to začiatkom novembra 1983 a ako je v tomto ročnom období zvyčajné – obloha v Saudskej Arábii bola pozoruhodne jasná.Bol to čas víkendového táborenia emigrantov v Rijáde – v zlatých dunách – asi 20 km od predmestia tohto mesta .K mojej rodine (manželke a dcére) sa pridali ešte ďalšie dva manželské páry aj so svojimi deťmi. Mali sme v úmysle – vybrať si vysokú dunu , aby sa deti mohli hrať na čistom – do zlata zafarbenom piesku ,zatiaľ – čo my dospelí budeme relaxovať nad horúcou kávou a pri opekaní mäsa na ražni.

Dovolím si vsunúť do popisu tohto deja svoju vlastnú myšlienku – podstatou ktorej je téza , že hoci aj podvedomá cieľavedomosť v hľadaní , či bádaní – nakoniec takmer vždy vyústi do

Naplnenia známeho výroku „ byť v správny čas , na správnom mieste“

Čo sa vlastne stalo ?

                                  „ Z nejakého dôvodu – píše autor  ďalej -  som sa zobudil  o jednej hodine po polnoci , pravdepodobne pod vplyvom podvedomého motívu. Ešte raz som sa zahľadel (prvý krát to bolo pred spaním) nahor... vysoko na južnej oblohe bola žiarivá stuha svetla – jagajúca sa v atramentovej černi priestoru. Klenula sa nad nebeským rovníkom...Bola to „Mliečna cesta „ a vyzerala ako veľká rieka na oblohe ...Na jej západnom „brehu“ bola spŕška nádherných hviezd – jasnejších než všetky ostatné okolo nich .Okamžite som ich poznal – ako súhvezdie Orion a šiel som zobudiť priateľa Jeana – Piera , ktorý sa tiež zaujímal o astronómiu a ktorého záľubou v moreplavbe prinútila naučiť sa navigovať podľa hviezd. Mlčky prišiel za mnou na okraj duny – hladiac na veľmi jasnú hviezdu , ktorá práve vychádzala nad horizont – uviedol ma do jedného z tajov navigácie:

                                        „ Vieš – opýtal sa – ako sa dá  nájsť bod východu Síria – keď už vyšiel Orion ? .(šípka na obrázku ukazuje hviezdu Orionu ktorá sa nazýva Betelgueze,vpravo dolu je hviezda Rígel  , medzi nimi - v strede jasne žiari trojica hviezd Orionovho pásu.)
V nevedomosti som pokrčil plecami.

„ Nuž najprv  - povedal , ukazujúc v smere „brehu rieky“ – musíš nájsť tri hvizdy Orionovho pása. Tieto tri hviezdy ležia na jednej priamka – ich spojnicu predĺžiš k horizontu. Keď hviezdy pása vyjdú do výšky asi 20 stupňov – zhruba výšky otvorenej dlane s vystretými prstami  - bude ich nasledovať  Sírius.“

Potom – ako dodatočný nápad vyriekol tieto slová :

               „ V skutočnosti , tie tri hvizdy Orionovho pása niesu dokonale v jednej priamke.Ak sa pozorne pozrieš – uvidíš – že tá najmenšia z nich – tá navrchu – je zľahka posunutá na východ a sú  šikmo v juhozápadnom smere vzhľadom na os Mliečnej cesty Všimni si aj....

Vtedy som ho prerušil –pozrel na mňa s údivom – keď som citoval slová , ktoré som si ako jediné – dobre pamätal z Textov z pyramíd :

                 „ Duat  uchopil kráľovu ruku na mieste , kde je Orion....ˇO Usire kráľ ...Odober sa k Vodnej ceste – nech je pre teba pripravená hviezdna cesta na mieste kde je Orion“

                                                                                                                 ( TP  1717 )

„ Je tiens ľ affaire ! „ (" Mám to ") – vykríkol som rozčúlene Zámerne som si vybral slová ktoré vyslovil Champilion – keď si uvedomil , že rozlúštil tajomstvo egyptského hieroglifického písma.

„ Čo si vlastne uvidel „ – opýtal sa ma nechápavo Jean – Piere ?  T r i    p y r a m í d y   v G í z e  - povedal som pokojne. Zámok bol teda objavený – zrodil sa príbeh – z ktorého vznikla Korelačná teória Oriona.

 

 

Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť tretia –dôkladná interpretácia Textov z pyramíd

                               dokazuje , že hviezdny kult textov je prvotný a prioritný

Každý z predchádzajúcich článkov , či príspevkov ,ktorý  sa zaoberal problematikou " Textov z pyramíd" obsahoval popri nosnej téme samotných textov - aj krátke príspevky - venované faraónom , či kráľom 5. a 6. dynastie - v pyramídach ktorých boli texty objavené. V prvom príspevku to bol faraón Venis , v druhom faraón Teti. V tomto príspevku venujme pozornosť  naraz dvom kráľom 6. dynastie - obaja sú nositeľmi mena Pjopej. (  I.a II.)
V.Zamarovský - vo svojom diele " Bohovia a králi starého Egypta" o týchto panovníkoch z konca 6.dynastie doslova píše:
P J O P E J    I. - kráľ 6. dynastie (asi 2390-2370 pred n.l. )- stavebník jednej z pyramíd na juh od Sakkáry. Nastúpil na trón po krátkej vláde kráľa Veserkarea , ktorý zomrel pravdepodobne násilnou smrťou , podobne ako jeho predchodca a otec - Teti. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností , kde sa volá Filos , vládol vyše 50 rokov , avšak podľa Turínskeho papyrusu - iba 2O rokov , čo je pravdepodobnejšie.Sídlil v hlavnom meste Monnofere...
Podľa tradície panovníkov Starej ríše si dal Pjopej I. postaviť pyramídu a vybral si na ňu miesto - na juh od dnešnej Sakkáry , pomerne ďaleko od hrobiek svojich rodičov.Nazval ju " Pjopej je riadny /zákonný) a vznešený vládca" - čo znie vzhľadom na osud jeho predchodcu trochu podozrivo.Jej základňa merala asi 80x80 metrov. Výšku už nemožno odhadnúť- lebo celá stavba sa rozpadla a splýva s pieskovými dunami na jej okolí. Zádušný ani údolný chrám sa nenašiel...nieje však vylúčené , že značná časť príslušenstva tejto pyramídy je ešte pod pieskom...
V dejinách egyptológie zohrala pyramída Pjopeja I. významnú úlohu. V jej podzemných komorách objavil v roku 1880 francúzsky egyptológ -G.Maspero - p r v é   T e x t y   z   p y r a m í d  t.j.súbory modlitieb, obradných formúl a magických zaklínadiel , ktoré podľa vtedajších predstáv - zabezpečiť mŕtvemu kráľovi cestu k bohom a večný život v ich spoločnosti.Pred týmto objavom prevládalo medzi egyptológmi presvedčenie - že pyramídy sú " nemé " to znamená - bez nápisov , lebo vo veľkých pyramídach 3. a 4. dynastie sa nijaké nápisy nenašli. Objavenie týchto textov obohatilo vedu o mnohé poznatky z dejín egyptského náboženstva a umožnila spresniť poznatky o postavení  kráľa v egyptskom štátnom zriadení.
Pritom - Pjopej I. nebol prvým faraónom , ktorý si dal textami vyzdobiť svoje pohrebné miestnosti Napodobnil  tým len svojich predchodcov - Tetiho a Venisa.

Inak patrí Pjopej I. medzi dávnych egyptských panovníkov , o ktorých vieme - ako vyzerali. Zachovalo sa niekoľko jeho neveľkých albatrosových sôch...Najslávnejšia socha , ktorá ho zobrazuje v nadživotnej veľkosti (aj so synom Merenreom) - pochádza z Kóm al-Ahmara ..a je dnes v egyptskom múzeu v Káhire. Je to najstaršia známa kovová socha...človeka vôbec.
P J O P E J   II.
                         Kráľ z konca 6. dynastie ( asi 2370-2280 p.n.l.) stavebník pyramídy s množstvom satelitných pyramíd pri Sakkáre. Bol vnukom  Pjopeja  I....a na trón nastúpil  po predčasnej smrti svojho otca Merenrea , pri korunovácii mal asi 6 rokov. Podľa Manehtových  "Egyptských pamätihodností"v ktorých sa uvádza pod menom Fióps - vládol 99 rokov, alebo 94 rokov , podľa " Turínskeho papyrusu" - 90 rokov. Ak je aj tento najnižší údaj pravdivý - dosiahol dĺžkou vlády rekord , ktorý nikto z panovníkov neprekonal....napokon prichodila vláda Pjopeja II mnohým už priveľmi dlhá a tak sa ju pokúsili ukončiť násilne. Zachovali sa správy o sprisahaniach , pričom do jedného bola zapletená aj kráľovná...keď storočný kráľ zomrel , bol egyptský štát v rozklade. Jeho nástupcovia neudržali vládu nad celým Egyptom a nezabránili katastrofe , ktorá ukončila vyše 400 ročnú históriu starej ríše.
Pjopej II. je jedným z mála panovníkov starého Egypta o ktorom máme informácie , čo ho ukazujú aj z ľudskej stránky. Z druhého roku jeho vlády pochádza list , ktorý si dal na stenu svojej hrobky opísať veľmož Harchuf , veliteľ vojnovej výpravy do Núbie. Pjopej II. v ňom berie na vedomie správu o víťaznom postupe vojsk k druhému kataraktu a o získaní koristi. Zo všetkého najviac sa však teší na chyteného trpaslíka. Z formálneho listu kráľovskej kancelárie preniká radosť osemročného chlapca " Plav sa okamžite po prúde rieky k dvoru ! Priveď so sebou toho trpaslíka a priveď ho živého , zdravého a sviežeho...! Daj pozor aby nespadol do vody...
Podobné správy máme o ňom aj z neskorších čias - napríklad aj o tom , že vo všetkom dával prednosť veliteľovi svojej osobnej stráže , pred svojimi manželkami.
Pyramídu si dal Pjopej II. postaviť neďaleko hrobky posledného kráľa 4. dynastie Šepseskafa. Jej základňa merala 78,6 x 78,6 metra a výšku mala 52,1 metra. Bola postavená z pomerne malých kvádrov a obložená bielymi vápencovými blokmi.Podzemné komory mala podľa vzoru pyramíd svojich predchodcov vyzdobené hieroglyfickými  nápismi s modlitbami a zariekávacími formulami...Obsahom sa tieto nápisy zhodujú s " Textami z pyramíd" - sú však zo všetkých najdlhšie a po výtvarnej stránke - asi najlepšie.Jeho pyramída je jediná zo 6. dynastie , pri ktorej sa zachovali pozostatky celého príslušenstva. Zádušný chrám mal dve časti , z ktorých jedna bola vyhradená kňazom a druhá - za ohradným múrom bola prístupná pre verejnosť. Údolný chrám tak isto pozostával z dvoch častí - jedna , s takmer sto metrovým priečelím stála nad Nílom , druhá na vyvýšenine v pozadí....okrem zvyčajnej rituálnej pyramídy stáli v ohradenom areáli ešte 3 dosť rozmerné pyramídy jeho manželiek z ktorých každá mala malú rituálnu pyramídu.Najväčšia - so stranami 45x45 metrov - patrila jeho hlavnej manželke Neite , dve menšie - manželkám - Ipute a Vedžebtene. Pokiaľ je známe - mal Pjopej II . spolu 5 manželiek.(ďalšie dve boli -Imtes a Anchesenpjopeja ) Dnes je celý areál tejto pyramídy ( Pjopeja II.) pomerne dobre preskúmaný...zachovalo sa aj niekoľko jeho sôch. Na najstaršej z nich , je ešte ako dieťa na kolenách svojej matky.Socha sa nachádza v Brooklynskom múzeu v New Yorku." - konštatuje V. Zamarovský.

Hoci  egyptológovia vedú mnoho sporov o tom – ako treba chápať Texty z pyramíd  a rituály , ktoré sú v nich obsiahnuté – v jednom ohľade panuje istá všeobecne akceptovateľná zhoda.Tú možno vyjadriť v tejto téze :

                                             „ rituály kráľovského znovuzrodenia , boli založené na dramatickom znovuzrodení príbehu o Usireho a Eset a o zázračnom splodení a následnom zrodení ich syna a dediča – Hora „

Usirianský mýtus som už v krátkosti uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov – pod názvom „ Mytologické základy božstva Usire , božstvo Sokar „ V závere príbehu o Usirem sme sa dozvedeli – že bitka medzi Horom a Setuhom – v ktorej Setuh stratil oko a Hor semenníky – nebolo víťaza. Ale boh Slnka – Re rozhodol súboj v prospech mladého Hora , toho potom vyhlásili za kráľa – prvého v línii faraónov. Nože - pripomeňme si tento mýtus ešte raz!!

Rekonštrukcia príbehu o Usirem vyzerá asi takto:
 „Úloha mesta Heliopolis ako centra štátneho kultu svätého mesta bolo známe aj tým, že malo vlastné „heliopolské náboženstvo“, ktorého panteónom bolo veľkých Devätoro  bohov a toto náboženstvo sa všeobecne uznávalo všade. Veľký panteón zložený z 9. božstiev tvoril rodinu, ktorej vládol Atum – Re. Atum – Re ktorého  pôvod je nejasný masturboval a tak stvoril Šoua (Šua) boha vzduchu a Tefnet – bohyňu vlhkosti. Táto dvojica splodila Geba – boha zeme a Nut – bohyňu neba. Geb a Nut súložili ale ich rozkoš prerušil ich otec Šua, ktorý vo forme vzduchu prišiel medzi nich – zdvihol baldachýn neba zo zeme a tak rozdelil božských milencov. Napriek tomu „koitus interruptus“ porodila bohyňa neba Nut  štyroch antopomorfných bohov, ktorí žili na zemi. Bola to dvojica synov Usire (Osiris) a Setuch (Seth) a ich sestry  - Eset (Isis) a Nebthet (Neftheps).

Spojenie Usireho a Este sa stalo predmetom najväčšieho mýtu starého Egypta – ako prvých božských manželov, ktorí vládli Egyptu.

Usire bol najstarší syn bohyne nebies Nut a boha Zeme – Geba , pretože podľa legendy sa narodil ako prvý z takzvaných  piatych  epagomenálnych  dní ( 5.dní pred letným slnovratom).Usire a Eset  založili  ríšu „ Prvého času „ v oblasti Memfisu , spravovanú podľa božských pravidiel. O Usirem sa traduje , že scivilizoval Egypťanov a zaviedol systém kozmického poriadku a zákona.

Tragický príbeh  Usireho , ako aj heroický boj  jeho syna Hora o znovuzískanie trónu , poslúžil počas histórie Egypta ako všeobecne uznávaný model .Faraóni legalizovali svoju právomoc a špeciálne definovali svoju vládu tak – že sa vyhlásili za reinkarnáciu Hora Epická bitka so Setuhom , sa stala metaforou pre boj faraónov proti nelegitimným nárokom na trón. Je prijatým faktom aj to – že všetkých  egyptských kráľov pokladali za reinkarnáciu Hora a že v tomto postavení boli držiteľmi toho , čo starí Egypťania nazývali maat – alebo vládu poriadku.

Keď kráľ Hor zomrel – mal zaistené znovuzrodenie s Usirem – to znamená , že v záhrobí Duat sa Hor a Usire stali jednou osobou , to zároveň uvoľňovalo  egyptský trón legitimnému dedičovi – aby prevzal úlohu Hora. Základom kráľovského kultu faraóna bola teda cyklická zmena „ Hor – Usire – Hor „ faraóni boli bohovia a ich smrteľnosť sa dala vysvetliť len v zmysle tohto božského mýtu a nikto , nikdy nespochybňoval ich znovuzrodenie v záhrobnej ríši Usireho – v Duate.

Hlavným cieľom Textov z pyramíd  bolo – napomáhať pri napĺňaní tohto procesu a mýtu. Aj Henri Frankfort potvrdil aktuálnosť tejto tézy keď napísal  , že rituály znovuzrodenia mŕtveho kráľa , prebiehali súčasne s korunovačnými rituálmi jeho dediča.

R. Bauval tento mýtus popisuje takto :

                „ Smrť faraóna teda iniciovala dvojitú udalosť – jeho pohreb a zároveň korunováciu jeho dediča a pri čítaní Textov z pyramíd by sme si mali uvedomiť , že ide o dvojitý rituál :

                  pohreb Hora – kráľa , čakajúceho na to , aby sa stal Usirem a

                   korunovácia nového Hora – kráľa , ako Usireho syna. Vo hviezdnej terminológii

                    bol nový kráľ synom Usireho – Oriona.

Podobne ako  Usireho stotožňovali  so súhvezdím Orion , jeho manželku a sestru Eset – stotožňovali so Síriom. Eset bola potom hviezdnou matkou živého kráľa.

Ten , kto sa čo i len okrajovo zaoberá astronómiou – určite vie , že hviezda Sírius je najjasnejšou hviezdou oblohy , nachádza sa v súhvezdí „ Veľký pes „ a vychádza ihneď po Orióne.

V Textoch z pyramíd , živý kráľ – nový Hor , pri svojej korunovácii , keď sa zúčastňuje na otcovom znovuzrodení , robí spomienkové vyhlásenie:

                  „ Krásny pohľad , hovorí ona menovite Eset....môjmu otcovi (mŕtvemu) kráľovi , keď vystupuje na oblohu medzi hviezdy „            (TP 939 )

                   „ Obloha je jasná , Sothis ( Sírius) žije (objavuje  ) sa (ten) živý syn Sóthis (TP 458 )

                   „ Tvoja sestra Eset prichádza k tebe a teší sa na tvoju lásku . Ty (mŕtvy kráľ) polož si ju na svoj falus a vpusti do nej svoje semeno , pripravená ako Sóthis a Hor  - Sopd , vystúpila z neba ako Hor , ktorý je v Sóthis... a on (ja) ťa ochraňujem v jeho (mojom) mene Hora , syna , ktorý ochraňuje svojho otca „                   ( TP 632-633 )

                      „ Sestra (mŕtveho) kráľa je Sóthis , kráľovo dieťa je Zornička „  ( TP 357,929)

Mŕtvy kráľ Usire tiež vyhlasuje :

                        „ Obloha je tehotná vínom (svetlom úsvitu) Nut porodila svoju dcéru (Síria) v svetle úsvitu , skutočne vstávam ...moja tretia je Sóthis (druhý tu je potomok )  ( TP 1082 –1083 )

                         „ daj pokyn tomu , kto má  život ( t.j. živému kráľovi ako Hor ) synovi Sóthis , aby mohol hovoriť za mňa a vytvoriť mi miesto na oblohe       „       ( TP 1482 )

Tieto výňatky z Textov z pyramíd (uvádza autor R.Bauval) jasne indikujú predstavenie spomienkového hviezdneho rituálu , v ktorom mŕtveho kráľa , ako hviezdu Usire – Orion , zobrazujú , ako kupuluje s Eset – Sóthis (Síriom) , oplodňuje jej lono a necháva ju tehotnú s hviezdnym Horom , synom Sóthis Horus predstavuje teraz legitímneho dediča , ktorý sa má stať novým faraónom Egypta

Keďže sa v textoch (957,929,aj1707 ) vyskytuje aj pojem  „ Z o r n i č k a „ – v dnešnom astronomickom poňatí – Venuša – pokúsme sa nájsť odpoveď aj na tento problém Kto – alebo čo bola oná „ Zornička „ – o ktorej sa v textoch hovorí a ktorá podľa predpokladov bola blízko Síria ?

Vysvetlenie tejto záhady podáva R. Bauval takto:.

                                          „ V čase okolo roku 2750 p.n.l. mal Sírius deklináciu asi –21,5 stupňa.To zapríčinilo , že počas letného slnovratu vychádzal dosť ďaleko od ekliptiky , s azimutom 116,5 stupňa , alebo asi 26,5 stupňa južne od východu , pričom Slnko bolo asi 54 stupňov vzdialené od severu práve pod horizontom.

To znamená , že žiadna z planét (ako ich poznáme) nemohla byť počas svojho heliaktického východu – nikde v blízkosti  hvizdy Sírius. Takže potom – ktorú jasnú hviezdu mohli nazývať Zorničkou a pokladať ju za blízku k hviezde Sírius ? Bolo v blízkosti Síria objekt , ktorý staré národy videli , ale ktorý sa teraz stal neviditeľným ? Je stratená hviezda reálnou možnosťou ?

 Pri tejto príležitosti je treba pripomenúť zaujímavú knihu R. Templa „ Mystérium Síria“ , ktorej jadro sa krúti okolo tajnej znalosti kmeňa Dagon v Mali , ktorý hovoril o neviditeľnej sprievodnej hviezde Síria.

Podľa autora tejto knihy – pochádzala tradícia kmeňa Dagon ( spočívajúca v tom , že každých 60 rokov , organizoval tento kmeň obrad – nazývaný „ sigui „ počas ktorého si kňazi dali na tvár masky a predvádzali zložitý tanec. Bol to obrad obnovy – založený na zdanlivom pohybe Síria – známeho ako „ Psia hlava „) , teda táto tradícia pochádzala zo starého Egypta , kde vznikla asi v roku3200 p. n. l..

 Dnes sa táto neviditeľná hviezda nazýva Sírius B – je to superhustý biely trpaslík (podľa teórie vývoja hviezd a astronomického žargónu) , ktorého možno vidieť len veľmi silným ďalekohľadom. Vedci sa domnievajú , že hviezda Sírius B , bol v starých časoch viditeľným. Pre hlbšie objasnenie tejto problematiky v diele R Templa , je nevyhnutné dodať ešte nasledujúce fakty:

                               „ V päťdesiatych rokoch napísali dvaja francúzki antropológovia ( M.Giaule a G. Dieterlen) článok , ktorý bol odozvou na štúdium kmeňa Dagon v Mali. Okrem toho , že zistili neočakávané znalosti príslušníkov tohto kmeňa o hviezde Sírius a jej neviditeľnom sprievodcovi , bolo zarážajúce , že príslušníci tohto kmeňa ich mali už v päťdesiatych rokoch. Je to o to viac prekvapujúce , že ani dnes ešte nevie väčšina ľudí o existencii Síria B , tak ako potom mohli mať o ňom znalosti príslušníci kmeňa Dagon ? Ďalšou záhadou bolo – ako mohli príslušníci kmeňa Dagon mať o tejto hviezde záznamy vo forme kultových masiek , z ktorých viaceré sú staré niekoľko storočí  a sú uschovávané v jaskyniach. Ich doslovná posadnutosť touto malou hviezdou (Sírius B) bola veľmi zaujímavá a zvláštna.

Ale potom – odkiaľ pochádzali ich znalosti o nej ?

Autor diela (Temple) – usúdil , že ich zdedili od predkov , ktorý ich odovzdali kmeňu Dagon , predtým ako sa presťahovali do terajšieho sídla v Mali , v oblasti Afriky-južne od Sahary.

Temple teda odhalil záhadu – hodnú ďalšieho skúmania:

                       Ak príslušníci kmeňa Dagon zdedili svoje znalosti o Siriu B  od starých Egypťanov – aké ďalšie znalosti o hviezdach starí Egypťania ešte mali ? Bol teda Sírius B onou Zorničkou , ktorá sa spomína v Textoch ?

Príslušníci kmeňa Dagon si zasluhujú širšiu pozornosť aj z iného uhla pohľadu – ten nám vcelku pútavo približuje autor knihy „ Zakázaná Egyptológia“ – Erdogan Ercivan (mimochodom – zástanca teórie hviezdneho kultu pyramíd R.Bauvala ) Autor knihy na strane 14O píše doslova toto:

                „ V egyptskej mytológii sa vyskytuje chrobák skarabeus s tridsiatimi prstami , ktoré egyptológovia pokladajú za symboly 30 dní mesiaca. Skarabeus je vo svojej prapôvodnej forme odvodený od boha Ptaha. Vo svojej poslednej knihe – píše ďalej autor- som vyslovil myšlienku , že počet 3O prstov skarabea úzko súvisí s dogonskou  slávnosťou „Sigui“ a so Síriom...

Doba obehu Síria B okolo Síria A , ktorý nie je voľným okom viditeľný – trvá 50 rokov. Naviac – Dogonovia  majú ešte ďalšiu – tretiu hviezdu Sírius – ktorej existenciu moderná veda síce predpokladá , ale astronómom sa doposiaľ nepodarilo Síria C uvidieť. Z astro –fyzikálných  vlastností sústavy Síria – vytvorili Dagonovia veľmi zvláštnu mytológiu. Napríklad – mladý manželia začínajú svoj dom stavať až po svadbe , tehotná nevesta zostáva až do pôrodu u svojich rodičov. Až potom sa koná svadobná slávnosť a pokiaľ je to možné – koná sa v okamžiku heliaktického východu Síria. Až potom môžu matka s dieťaťom vstúpiť do nového domu. Táto prax symbolizuje stále sa opakujúcu koštaláciu trojitej hviezdnej sústavy Síria. Starý poznatok o „ svätej päťdesiatke“ (doba obehu Síria B okolo Síria A ) sa v mnohých podobách opakuje taktiež v antike.

Ale len starí Egypťania – poznali astronomicky správnu vzdialenosť tejto hviezdy ( 429 božích míl = 8,54 svetelného roku) Terminus technicus – „ božia míľa“ vznikol chybným prekladom našich egyptológov. Egypťania používali slovo „ jetru-neter“- čo doslovne znamená –„ svetelná vzdialenosť“

Sám autor si zároveň kladie aj túto otázku:

                 „ Odkiaľ mohli naši predkovia poznať rýchlosť svetla ? „ a odpovedá na ňu takto:

„ Kmeň Dagonov sa odštiepil od národa Mande , a dnes žije v africkom Mali. Dogonovia síce hovoria niekoľkými dialektami , ale majú aj spoločný rituálny jazyk – hovoria mu „ sigi“ a učia sa ho už od detstva. Veci a pojmy sa v tomto jazyku vyjadrujú znakmi , ktoré môžu mať viacero významov. Symboly sú mytologického pôvodu a predávajú sa z generácie na generáciu. Na prvý pohľad by sa zdalo , že pripomínajú  „detskú čmáranicu“ ale v skutočnosti obsahujú mimoriadne pozoruhodné znalosti astronómie a vesmírnych spojitostí. Dogonovia ich maľujú na strop alebo na podlahu. Napríklad – hviezdy sú v ich predstavách kvapky krvi – rozstriekané po oblohe. Vytvárajú špirálu a spolu so Zemou krúžia okolo osi vesmíru. Lepšie a obraznejšie by sa usporiadanie našej slnečnej sústavy a popis celej Galaxie snáď ani nedali vyjadriť!!!

„Dogonovia –pokračuje ďalej autor –prisudzujú svoje znalosti legendárnym „nommom“ – čo vraj boli mimozemskí návštevníci , ktorí Dogonom behom svojho pobytu na Zemi , poskytli neobvykle podrobné astronomické informácie. „ Vo svojej poslednej knihe „ – píše ďalej autor – som poukázal na to , že „nommovia“ sú identickí s „nomami“ starých Egypťanov  a ich kňažstvom.

O to viac udivuje , že dogonské kresby ukazujú udalosti a javy , ktoré z egyptských chrámových malieb nevyplývajú tak jasne a jednoznačne.  Dogonovia napríklad vedia o mesiaci „Obya“ ktorý kedysi krúžil okolo Venuše a naši astronómovia ho nedokážu presne zaradiť.

Prvé – preukázateľné zmienky o Venušinom mesiaci – pochádzajú z roku 1672 – kedy sa astronom  Giovanni Domenico Cassini ..domnieval , že približne 10 minút pozoroval poblíž Venuše bližšie neurčené nebeské teleso.   18. Septembra v roku 1686 – tento útvar pozoroval znovu – tento krát 15 minút. Podľa Cassiniho , bol mesiac veľký ako štvrtina Venuše a v priemere dosahoval asi 3 000 km...

28 rokov po Cassiniho smrti  sa 23 októbra 1740  objavil Venušin mesiac znovu. Britský astronóm  John Short ho pozoroval po dobu jednej hodiny. Priemer telesa určil na 4 108 km. O 12 rokov neskôr – bol mesiac sledovaný pol hodiny astronómom Andreasom Mayerom  V roku 1761  ho dokonca niekoľko krát uvideli členovia francúzskej Limogeskej spoločnosti. V roku 1768  - bol Dán Christián Hoorebow  - na dlhú dobu posledným astronómom , ktorý tajomný mesiac uvidel. Venušin spolupútnik potom na 120 rokov bez stopy zmizol  a objavil sa až v roku 1886. Jeho objaviteľom sa stal  astronóm Hauzear , ktorý dal mesiacu meno egyptskej bohyne „Neith“.

Potom sa „Neith“ objavila už len raz , a to v roku 1892 .Pozoroval ju Edward E. Bernard – objaviteľ 5 Jupiterovho mesiaca. Od tej doby „ Neith“ zmizla nadobro ..a dodnes ju nikto nevystopoval.

„ Pravdepodobne sa jedná o cudzie vesmírne teleso , ktoré sa do našej slnečnej sústavy vráti opätovne v roku 2012 . Presne 22. Decembrom 2012  totiž končí mayský kalendár , ktorý začal 11.septembra 3114 p.n.l.  „ zrodením Venuše“  - uzatvára túto pasáž autor.

Dogonovia už najmenej 1000 rokov vedia nielen o Venušinom mesiaci „Neith“ , ale poznajú aj skutočný charakter a usporiadanie sústavy Síria.

Medzi Dogonmi v africkom Mali žili v rokoch 1931 -1946 – francúzska etnoložka dr.Germanie Dieterlanová a antropológ – Marcel Griaule. Kňažka dogonov –Innekouzou Dolo , kňazi - Manda a Yébéné a dedinský starejší – Luo Dolo – rozprávali užasnutým európskym vedcom , že ich národ každých 60 rokov slávi rituál obnovenia sveta – ktorému hovoria – slávnosť  „Sigui“ (Sírius). Veľmi podivuhodný je mytologický základ slávnosti a s ním spojené znalosti , ktoré by pomerne primitivný kmeň z afrického bušu nemal mať. Dogonovia ku podivu vedia o existencii Síriovho  súputníka a majú informácie i o tejto planetárnej sústave , aj napriek tomu , že nič znej nemožno vidieť voľným okom , ani to nemožno zistiť jednoduchými prístrojmi.

Avšak –najpodivuhodnejšie je to , že tieto zložité a podrobné znalosti Dogonov a starých Egypťanov – sú obsiahnuté v areáli „Newgrange“

Ale – to už je iná – celkom odlišná oblasť , mimo sféru nášho bádania.

V súvislosti s popisom týchto udalostí – javí sa (aj keď nie priamo) doslova – objektívna nutnosť – vrátiť sa  nachvíľu k pyramídam v Gíze.

Ako som už popísal v jednom zo svojich predchádzajúcich príspevkov v Blogu (príspevok č.6) vo Veľkej pyramíde v Gíze  (  Cheopsova) sa nachádzajú štyri dlhé a úzke šachty ,resp. – kanály , ktoré dlho boli hádankou pre mnohých egyptológov.

Je známe , že dve z nich – v komore kráľa , boli známe už od začiatku 17. Storočia (v roku1638 – oznámil ich existenciu  J.G..Savillion , profesor v Oxforde) Vonkajšie otvory šachiet komory kráľa objavili – britský dobrodruh – plukovník Vyse a jeho kolega J.S.Persing v roku 1837.

Spočiatku predpokladali , že šachty vedú do nejakej miestnosti , napriek ich malému prierezu (22x23 cm ) ,neskôr došlo k chybnému názoru – že šachty boli určené na vetranie – čo sa dlho razilo aj ako oficiálny termín „ vetracie šachty“ tento názov použil aj F Petrie pri svojom opise pyramídy.

V roku 1872  W . Dixon – britský inžinier , vyslovil hypotézu , že podobné šachty sa môžu nachádzať  aj v komore kráľovnej , nižšie v monumente. Ich existencie potvrdil aj sir F . Petrie – tento v roku 1880 zmeral sklony šachiet v komore kráľovnej – ako to urobil – doslova uvádza:              „ Kanály vedúce z tejto komory (kráľovnej) sme zmerali goniometrom,

                              Napohľad sú presné , ako kanály v komore kráľa , ale ich ústie bolo pokryté  kamennou doskou , neprerazenou za stenu komory , pre žiadnu z nich sa  ešte nenašiel nijaký vonkajší koniec , hoci ich hľadal aj pán  Waynman Dixon , ktorý ich prvý objavil a ja ...“

Keďže šachty z komory kráľovnej nevychádzali na povrch , usudzovalo sa aj to – že ich stavitelia opustili a venovali sa šachtám v komore kráľa . Táto myšlienka pretrvala niekoľko desaťročí – až kým Rudolf Guntenbrink neurobil svoje významné objavy so svojim robotom – hľadačom ciest – UPAUAUT.

V roku 1924 – belgický egyptológ – Capart – navrhol pre šachty inú funkciu . Keďže zrejme citlivo vnímal symboliku funkcií celého monumentu (pyramíd) – nazdával sa , že to vôbec neboli vetracie šachty , ale že tieto šachty mali náboženský charakter ,alebo účel – sám na túto tému napísal:

                     „ Je oveľa pravdepodobnejšie , že mali pohrebný účel , azda – umožniť duši kráľa , aby nimi prešla „

Tú istú myšlienku ( aj keď v pozmenenej forme) vyjadril aj nemecký egyptológ Steinduff v roku 1929 , opatrnejšie Dr. Edwards v roku  1947 a Vandier v roku 1954 . Približne v tom istom čase (ako Vandier) – symbolickú funkciu , ktorú šachtám pripísal Capart – podrobnejšie skúmal Budawy – egyptológ , ktorý veľmi dobre poznal egyptskú architektúru.

Schyľovalo sa k významnému vedeckému objavu !!!!

Budawy – vo svojej podrobnej práci o egyptskej architektúre navrhol – že šachty v komore kráľa mohli slúžiť ako kanály ku hviezdam , severná chodba – na cestu duše – k večným hviezdam okolo pólu , južná – k Orionu.

Ale myšlienka , že Texty z pyramíd odrážajú slnečný osud  mŕtveho kráľa , bola v týchto rokoch  ešte hlboko zakorenená – že nik na to  ani nepomyslel.

Až v roku  1964 – Budawy , vyhľadal pomoc astronómky – ktoré by potvrdili , alebo vyvrátili jeho teóriu. O pomoc požiadal  Virgíniu Trimblovú. Svoju spoločnú prácu publikovali v nemeckom egyptologickom časopise MIOAWB , v roku 1964.

Budawyho architektonické štúdiá ukázali , že starí Egypťania nevetrali hrobky , ani to nikto od nich neočakával.Budavy zdôraznil aj to , že otvory šachiet v komore  kráľovnej , boli ponechané neprerazené v stenách a že to bolo celkom pravdepodobné aj so šachtou v komore kráľa – ak by to tak bolo – ich predpokladané vetracie funkcie , by neprichádzali do úvahy – zdôraznil sám autor.

Budawy samozrejme vedel , že Texty z pyramíd spomínali Saha – Oriona , a že zosnulého kráľa Usireho stotožňovali s týmto súhvezdím.Orion bol vždy južným súhvezdím a tak sa zdal byť zrejmým cieľom – južnej časti komory kráľa. Jej priemerný sklon prebral Budawy od Petrieho údajov – t.j. – asi 44,5 stupňa – pre južnú šachtu , a 31 stupňov pre severnú šachtu.

Skúsenej astronómke – akou bezpochyby V. Trimblová bola – bolo hneď zrejmé – že severná šachta smerovala blízko k nebeskému pólu , ktorý leží vo výške asi 30 stupňov , pri pozorovaní z Gízy (29 stupňov 58 minút).

Virgínia Trimblová vypočítala deklináciu hviezd Orionovho pása na rok asi 2600 p.n.l. – to znamená – predpokladaný čas výstavby Veľkej pyramídy v Gíze  a získala tieto výsledky:

                       Orionov pás                                          deklinácia v r.2600 p.n.l.

               Al Nitak (zeta Orionis)                                          - 15 stupňov 33 min.

                Al Nilam (epsilon Orionis)                                    - 15 stupňov 16 minút

                Mintaka  (delta Orionis)                                       - 14 stupňov 54 minút

Presná zemepisná šírka  Chufévovej pyramídy – zaokrúhlená na najbližšiu oblúkovú minútu je 29 stupňov a 59 minút.

Nebeský rovník – imaginárna čiara – deliaca severnú a južnú pologuľu , zdanlivého nebeského glóbusu , ktorý obklopuje Zem , v tejto zemepisnej šírke – leží vo výške 60 stupňov a 1 minúta nad južným horizontom , t.j. poludníkom smerujúcim na juh ( 90-29,59=60,1)

Nebeský rovník sa pokladá za nulovú deklináciu – takže všetko nad ním má kladnú deklináciu na severnej pologuli oblohy a všetko pod ním má zápornú deklináciu na južnej pologuli. Na výpočet výšky hviezdy na poludníku – videnom v Gíze a smerujúcom na juh – treba odčítať deklináciu od výšky nebeského rovníka (60 stupňov 1 minúta)

Potom to bude vyzerať takto :

                  Al Nitak – zeta Orionis                                      ( 60,2 – 15,33 =44,29 )

                   Al Nilam – epsilon Orionis                                ( 60,2 – 15,16 = 44,46)

                    Mintaka  - delta Orionis                                     ( 60,2 – 15,45 = 45,17)

Trimblová a Badawy čoskoro pochopili – že to nieje náhoda – že cieľom južnej šachty – smerujúcej k poludníku so sklonom 44 stupňov a 30 minút – je Orionov pás. Trimblová odhalila aj to – že nijaká iná dôležitá hviezda tých čias neprechádzala týmto bodom oblohy:

Objav – že južná šachta komory kráľa bola asi v roku 2600 p.n.l. nasmerovaná k trom hviezdam Orionovho pása sa však ( na škodu veci ) väčšinou ignorovalo.

Touto otázkou sa zaoberal len Dr. Edwards – ale až po roku 1981 , keď vo svojom článku na počesť jeho amerického priateľa D. Duhama  - napísal aj tento dôležitý komentár:

                 „ Texty z pyramíd sa často zmieňujú o tom , že kráľ bude v posmrtnom živote spojený s hviezdami a zvlášť – s hviezdami  okolo pólu a s Orionom a Sothis. Vedecké bádanie ukázalo , že severná šachta , ktorá stúpala nahor pod uhlom 31 k horizontále , bola takmer presne orientovaná na vtedajšiu Polárku (alfa Drakonis) , zatiaľ čo tri hviezdy Orionovho pása prechádzali každýdeň pri kulminácii – priamo nad južnou šachtou. , ktorej sklon je 44 stupňov 30 minút. Predpoklad – že takáto orientácia šachiet nemá nijaký magický význam – sa zdá veľmi nepravdepodobný „

Hviezdne kľúče k záhade Textov z pyramíd boli teda objavené – bolo len otázkou času – kedy sa k týmto kľúčom začne hľadať a nakoniec aj nájde – vhodný zámok . Otázne je – kde ho však hľadať ?

Za pokus by možno stálo – zamerať sa na pravdepodobné centrum  mytológie starobylého Egypta – na Gízu

 

Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť druhá  - ďalšie pokusy o preklad a interpretáciu Textov z pyramíd , objavy vedúce k dominancii hviezdneho kultu textov.

Ďalší vývin skúmania Textov z pyramíd  iba potvrdil to čo sa viac – menej očakávalo , že cesta ku konečnej , či definitívnej a hlavne správnej interpretácii textov bude zrejme ešte dlhá a ťažká. Naviac – keď ani samotný preklad textov nenadobudol ešte svoju konečnú podobu

Po Masperovi sa o preklad Textov veľmi aktívne snažili aj nemeckí vedci. Takzvaná epická verzia dr.Kurta Satheho (1910 – 12 ) je medzi nimi najpoprednejšia.

Počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. Storočia , nasledovali niektoré anglické preklady – prof. Samuela B. Mercera – profesora semitských jazykov a egyptológa na Torontskej univerzite , potom ďalší – od  Alexandra Piankoffa – založený na Venisových nápisoch. Trojica týchto autorov vyslovila svoje myšlienky v dielach:

                Kurt Sethe „ Staroegyptské texty z pyramíd „

                 S.B.Mercer „ Texty z pyramíd v preklade a s komentárom „ 1952

                  A Piankoff „ Unasova pyramída „    1968

Nakoniec  v roku 1969 – vynikajúci a vážený britský filológ Raymond Faulkner – vydal to čo sa všeobecne prekladá za definitívny preklad. Jeho preklad vyšiel vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom „ Staroegyptské texty z  pyramíd „ Napokon v roku 1986 – práve storočie od objavenia Textov z pyramíd – vydavateľstvo  Aris a Philips znovu vydalo Faulknerovu knihu – ako prvé brožúrové vydanie Textov z pyramíd. (ďalšie vydanie vyšlo až v roku 1993 )

Sám autor o Textoch z pyramíd píše :

                    „ Texty z pyramíd... predstavujú najstarší súbor egyptskej náboženskej a pohrebnej literatúry , ktorá sa ešte zachovala. Okrem toho sú zo všetkých týchto pohrebných  textov najmenej narušené.Zahŕňajú veľmi staré texty , medzi nimi boli texty takmer súčasné . . „ Z uvedených poznatkov je  viac než zrejmé – že sa vlastne zaoberáme textami z ktorých prevažná väčšina pochádza z doby dávno pred  5 dynastiou – logicky z toho plynie záver že – že hoci sa najstaršia kópia textov našla v pyramíde Venisa – posledného kráľa  5. Dynastie ,texty sa týkajú  náboženstva a rituálov , ktoré existovali už vo 4. Dynastii – obdobia v ktorom boli postavené aj pyramídy v Gíze a Dašúre.

Nemožno sa teda báť vysloviť záver – že všetci egyptológovia – zaoberajúci sa  Textami z pyramíd – počnúc ich objaviteľom až po ich definitívneho prekladateľa – videli v textoch veľmi starý materiál  z čias pred Vekom pyramíd Z textov bolo zrejmé aj to – že sa témy textov sa neodohrávali len  počas Venisovej vlády , ale že mohlo trvať niekoľko storočí – kým sa vyvinuli do kráľovského štátneho náboženstva. Archeologický dôkaz však o tom  neexistoval.

Ponúka sa tu východisko z tohto problému – to môže byť v analógii vývoja s tkz. Kresťanskými evanjeliami . Ťažko si asi predstaviť myšlienku , že kresťanské evanjelia (najstaršie pochádza zo 4. storočia ) by sa nemali  „ presúvať späť „ do čias Ježiša , alebo dokonca do 3. Storočia – keď ako veľmi dobre vieme –kresťanstvo už prekvitalo na východe a v Ríme.
V tejto česti článku o tajomstvách "Textov z pyramíd" pokladám za vhodné - obohatiť aj v poradí druhý článok s touto tematikou  ďalším kráľom z dynastií - obsahujúcich už zmienené Texty. Týmto egyptským kráľom bol faraon  Teti. V. Zamarovský o ňom píše toto:

T E T I -zakladateľ a prvý kráľ 6.dynastie ((asi 2400 - ? p.n.l. ) - stavebník jednej z pyramíd v Sakkáre. Nastúpil na trón po Venisovi , poslednom kráľovi 5. dynastie....podľa výpiskov  Manehtových"Egyptských pamätihodností" - kde sa po grécky volá -Othoés - sídlil v Monnofere (Menfide) a vládol vraj 30 rokov , čo sa zdá prehnané.Iné pramene uvádzajú len jeho meno , o jeho činoch nieje v nich nič. Naproti tomu vieme o niekoľkých jeho hodnostároch - najmä o kňazovi jeho pyramídy - Mererukovi a o neskoršom dozorcovi nad kňazmi jeho pyramídy - Kagemnim - ktorí si dali neďaleko jeho pyramídy postaviť skvele vyzdobené hrobky. Pomery za jeho vlády museli byť dosť neutešené - usudzujeme to z výpisku Júlia Afrikána z Manethovho spisu - podľa ktorého bol Teti kráľ a boh " zavraždený svojou telesnou strážou" Aj jeho nástupca - Veserkare , zmizol krátko po nástupe na trón bez stopy.
Pyramídu si dal Teti postaviť niekoľko sto metrov na severovýchod od pohrebiskového areálu kráľa Džoséra z 3. dynastie a to v pomerne malých rozmeroch a neveľmi starostlivo opracovaných kvádrov. je základňa merala 64x64 metrov a vysoká bola 43 metrov , dnes je z nej len vysoká kopa kamenia...Jej vnútro je tak isto značne poškodené vekmi a lupičmi .Povalové kvádre neudržali ťarchu , ktorú museli niesť , ale krátko pred definitivným pádom ich Egyptská pamiatková správa dala odvážnou akciou podoprieť oceľovými traverzami (1974)
Zachovala sa však podstatná časť " Textov z pyramíd" - ktorými si dal Teti - podľa Venisovho vzoru vyzdobiť hrobovú komoru.
Napodiv - zostal na svojom mieste aj jeho sarkofág ( zo sivého bazaltu a s jeho menom).  Z príslušenstva jeho pyramídy sa našli len neveľké zvyšky zádušného chrámu a malej satelitnej pyramídy. Asi sto metrov na sever od predpokladaného ohradného múru , sa podarilo už koncom minulého storočia objaviť podzemnú časť pyramídy Tetiho manželky Iputy - matky neskoršieho kráľa Pjopeja I.
Hrobka Tetiho hodnostára Mereruku s 32 miestnosťami - sa donedávna považovala za najväčšiu nekráľovskú hrobku v Egypte. O toto prvenstvo ju však pripravili vykopávky Čs. egyptologického ústavu Karlovej univerzity , ktoré odkryli po roku 1960 v Ptahšepsesovej hrobke pri Abusíre o 10 -12 miestností viac. Reliefovou výzdobou  sa však Mererukova hrobka zaraďuje medzi najkrajšie na celom sakkárskom pohrebisku" - uvádza na záver V Zamarovský.

Na rozdiel od štúdia bohatých starovekých kresťanských textov – v prípade Textov z pyramíd tu existuje akási zvláštna akademická blokáda , či intelektuálna strnulosť  - ktorá záhadne postihuje mnohých egyptológov. Názorným príkladom tohto prístupu je list ktorý napísala profesorka C. Kellerová – hlavná egyptologička Univerzity v Barkeley v Kalifornii. Táto okrem iného napísala: „ ...mali by sme byť pri posúvaní textov dozadu – do 4. Dynastie – opatrnejší „

Trochu viac svetla priniesol do riešenia týchto problémov (už spomínaný ) profesor egyptológie R.T.Rundle Clark v roku 1959 keď varoval – kam môže viesť priveľká opatrnosť. Sám vtedy napísal , že práve  „ interpretácii je potrebná odvaha „

Bol tu teda konečne egyptológ , ktorý súhlasil s tým , že „ náboženskú literatúru nemožno pochopiť bez sympatie k názorom jej autorov „R.Clark videl v Textoch z pyramíd najväčší výkon tých čias a žiadal kolegov , aby zabezpečili ich vysvetlenie ako takých a nie ako náhodnej zbierky rôznorodých úryvkov , pozbieraných ako dôkaz oprávnenosti záverov súperiacich kňažstiev.

Dvojica autorov diela „ Mystérium Oriona „ – R. Bauval a A. Gilbert , vyvodzujú z tejto spleti problémov nasledujúci záver:

                             Každý kto pracuje s počítačmi vie , že ak vyvoláme súbor v textovom procesore – nekompatibilný s používaným  - uvidíme na obrazovke monitora skomolenú verziu textu.To isté sa viac menej stalo ( a v mnohom ešte aj stáva )  s Textami z pyramíd i so samotnými pyramídami Nazdávame sa , že na ich čítanie sa použil nesprávny program .Nehovoríme však o preklade z jazyka hieroglyfov , do moderných jazykov . Máme teraz na mysli špeciálnu interpretáciu , ktorú týmto textom dali egyptológovia Domnievame sa – že vhodný program alebo dekodér existuje a treba ho pochopiť skôr než budeme môcť správne dekódovať Texty z pyramíd a extrahovať ich skutočný ezoterický zmysel.

Nuž a výsledok použitia nesprávneho programu bol asi takýto:

                        Hoci Maspero publikoval veľkú časť svojich Textov z pyramíd po častiach – od roku 1884 do roku 1984 – dostali ich len kolegovia špecialisti – ako sa to obvykle s novými archeologickými nálezmi stávalo.Napríklad slávne „ Zvitky od mŕtveho mora“ objavené v roku 1440 – boli len nedávno publikované pre širokú verejnosť. Obdobne to bolo aj s Textami z pyramíd. Kurt Sethe v roku 1910 vydal prvé štandardné vydanie (obrovské trojzväzkové dielo vysokej ceny) pre neegyptológov  nedosažiteľné.

Prvý náznak uznania – že hviezdny kult Textov z pyramíd si zasluhuje väčšiu pozornosť – prišiel až v roku 1946 – keď Dr. Selim Hassan – domáci egyptológ – podal svoju rozsiahlu interpretáciu Textov z pyramíd vo svojom impozantnom diele  s celkom jednoduchým názvom „ Vykopávky v Gíze „ Hoci Dr. Hassan  nemal zrejme chuť a ani postavenie – spochybňovať Breastedove zaužívané slnečné tvrdenie predsa len vo svojej práci viac pozornosti venoval hviezdnym prvkom Textov z pyramíd. V diele napísal aj túto vetu :

                        " V   istom dávnom období v histórii egyptského náboženského myslenia sa verilo , že duša kráľa sa po smrti stane hviezdou medzi nebeskými hviezdami „

Týmto výrokom svetlo sveta teda uzrela prvá vážna trhlina vo všeobecne uznávanej – slnečnej teórie  Textov z pyramíd – ktorú tak vehementne presadzoval Breasted.Hassan – tým že zistil , že Texty z pyramíd sa veľakrát zmieňovali o hviezdach a hviezdnych osudoch faraónov výrazne spochybnil  Breastedovu teóriu.

 V roku 1952 Mercer – ako je známe – pripravil prvú anglickú verziu textov , táto vyšla v štyroch zväzkoch , z ktorých tri boli venované interpretáviám.Mercer venoval viac pozornosti aj hviezdnym doktrínam textov a na rozdiel od Breadsteda a Hassana začal zisťovať , že za liturgiami bola skrytá primitívna astronómia , vyjadrená v poetických alegóriách a symbolizme.Bol asi prvý – kto pokladal Texty z pyramíd za viac než nešikovnú kombináciu hymien a zaklínadiel...jeho analýza bola prvým znakom zistenia že v Textoch z pyramíd sú prvky náboženských rituálov , ktoré by sa dali lepšie pochopiť prostredníctvom ich hviezdneho a astronomického obsahu.

Mercer veril , že kult nájdený v Textoch z pyramíd je veľmi starý. „ Uctievanie Usireho je bezpochyby predhistorické „ napísal v čase Veku pyramíd to bol už tradičný kult „

Považujem za potrebné , v tejto fáze našich úvah – zmieniť sa pár vetami o práci britského filológa R Faulknera , ktorý dva roky pred publikovaním svojho prekladu , skúmal hviezdne náboženstvo v textoch a svoje názory publikoval v prestížnom časopise  „ Časopis blízkovýchodných štúdií „ Autor citoval v tomto článku veľký počet úryvkov z Textov z pyramíd  spomínajúcich hviezdy v súvislosti s dušou  mŕtvych kráľov a ich posmrtným životom. Ale nespomína na stovky  (na škodu veci ) iných úryvkov , ktoré tak isto spomínajú hviezdny osud kráľov , bez toho aby špecificky použili slovo hviezda a ďalšie úryvky , ktoré obracajú pozornosť  k hviezdam prostredníctvom alegórií a metafor.

Je zrejmé , že zo spôsobu identifikovania mŕtveho kráľa s Usirem ( ktorý sa identifikuje so súhvezdím  Orion) – Faulkner tiež podotkol , že súhvezdie Orion bolo jedným z posmrtných obydlí duší zomrelých kráľov , ktorí sa stali hviezdami.

R. Bauval výstižne  konštatuje :

                                                    Vtedy som začal chápať , že pozorovateľská astronómia a jej materiálne vyjadrenie v symbolickej  architektúre pyramídových štruktúr a ich orientácie – treba dôkladne preskúmať.

Nebol však jediný – kto sa angažoval za nové – hlbšie skúmanie Textov z pyramíd  Prvá vážna výhrada – vyžadujúca si nový prístup , prišla v r. 1948 od orientalistu  Dr. Henriho Frankforta – profesora orientálnej archeológie  na univerzite v Chicagu a riaditeľa Warburgovho  ústavu v Londýne. Tento zaútočil na Breadstedov preklad – ako na príliš biblický a vyčítal mu že neurobil žiadny pokus  - extrahovať skutočný význam  Textov z pyramíd.

Naviac – dva roky potom , čo Mercer  publikoval svoje komentáre k textom – prišiel ďalší  sústredený útok od uznávanej filologickej autority – od Alexandra Piankoffa. Tento doslova napísal : „ Prístup k štúdiu egyptského náboženstva prudko prešiel od jedného extrému – k druhému. Pre starších egyptológov bolo toto náboženstvo záhadné a mystické... Potom prišla náhla reakcia – vedci stratili všetok záujem o náboženstvo ako také a dívali sa na náboženské texty len ako na zdroj filologicko – historického  výskumu „

V roku 1992 prišla iná – veľmi silná výzva na nové hodnotenie Textov z pyramíd a tá pochádzala od egyptologičky Jany B. Sellersovej – ktorá takmer 60 rokov študovala hlavne – astronomický obsah Textov z pyramíd.

Sellersová vo svojej knihe – „ Smrť bohov v starom Egypte „ verejne vyslovuje mnohé výhrady na to – ako odborníci „ zaobchádzajú „ s Textami z pyramíd. Pridáva aj svoje myšlienky  a tézy  - ako napríklad:

                                 „ Hviezdy boli hybnou silou vedy po tisícročia , sú nádejou ľudstva a snom budúcnosti...vízia prvých ľudí – ktorí vyrezávali svoje myšlienky do kameňa nieje nikde tak plne znázornená , ako v hrobkách starého Egypta „

 Alebo :                      „ Alexander Piankoff – prekladateľ Textov z pyramíd vážne nesúhlasil so  súčasným trendom – hlavne na hľadanie dátumov a hromadenie jednotlivých faktov – jeho cieľom bolo – nechať písomné dokumenty hovoriť za seba – a takto evokovať symboly a prototypy  náboženského myslenia – cieľom Textov z pyramíd bolo – zabezpečiť to isté znovuzrodenie mŕtvych kráľov – ako boha Usireho – Oriona „

Bolo teda viac než zrejmé  , že ak chceme pochopiť ( v interpretácii )„skutočný obsah Textov z pyramíd musíme nevyhnutne  vychádzať pri ich interpretácii zo základných znalostí  výskumnej astronómie. Javilo sa objektívnou nevyhnutnosťou – že bez týchto poznatkov a bez všeobecného posúdenia architektonickej symboliky  ( Gíza ) – ostanú Texty z pyramíd nezrozumiteľné. Boli tu už nielen indície – ale jasný dôkaz , že Texty z pyramíd sú dielom zasvätených kňazov – astronómov riadiacich štátne náboženstvo kráľov – ktorí boli pokladaní  za bohov a ktorých posmrtným osudom bolo – byť stálou hviezdnou dušou vo svete Usireho .Natíska sa zároveň však aj otázka : načo potom a prečo na dosiahnutie tohto cieľa – hviezdneho osudu faraóna  - vybudovali masívne pyramídy ?

Prečo si predstavovali , že odnesením zabalzamovaného tela ich kráľa do  „ jeho „ Pyramídy na menfiskom pohrebisku sa jeho duša pripojí k Usiremu na nebi ?

Egyptológovia už dávnejšie ukázali – že základným princípom starej Egyptskej teokracie bolo to – že kráľ bol počas svojho života –reinkarnáciou Hora – prvého kráľa bohočloveka – a uctievali ho ako syna Usireho a Eset . Verilo sa , že faraón  sa po svojej smrti odoberie  na oblohu a stane sa Usirem. Ale prečo práve Usirem ?

Desiatky úryvkov z textov vo Vanisovej  pyramíde , ktoré nazývajú mŕtveho kráľa Usairem – Venisom  dôrazne deklarujú , že vo svojej posmrtnej forme mal byť mumifikovaný Venis – Usirem. Dozvedáme sa o nich aj to že usirionizovaná králi sa stávali hviezdami – ale nie hocakými hviezdami – ale špecifickými hviezdami v oblasti súhvezdia Orion. Egyptológovia z toho už dávnejšie usúdili , že reinkarnačný rituál bol podstatný a nevyhnutný pre zmenu mŕtveho kráľa na Usireho – presnejšie – na Usireho v jeho hviezdnej forme  Sah – súhvezdia Orion.      „ Orióna – Saha identifikovali s Usirem ... nieje prekvapujúce najsť identifikáciu s Orionom – pretože jednou z centrálnych tém Textov z pyramíd  - bola úplná jednota  mŕtveho kráľa s Usirem „ prehlásil už dávnejšie Mercer vo svojom diele „ Náboženstvo starého Egypta „

 Ústrednou vecou pre reinkarnačný rituál bolo , že mŕtveho Usireho navracali do života magické rituály mumifikovania , ktoré vykonávala jeho sestra- manželka Eset ( Isis ) pomocou Anupa ( Anúbia )

Dôležitosť tejto myšlienky jasne pochopila Jene B. Sellersová ktorá hovorí že  „ cieľom Textov z pyramíd bolo zabezpečiť mŕtvemu kráľovi takú istú reinkarnáciu ako bohu Usiremu – Orionu. Texty z pyramíd sú práve takouto faraónskou politikou „ životnej poistky „ Keď sa v pyramíde celebrovali reinkarnačné rituály – kongregácia mohla dať do pohybu magické slová , ktoré spôsobili , že duša mŕtveho kráľa sa stala hviezdou a vystúpila k Usiremu – Orionu.Keď mŕtvy kráľ takto vystúpil – spojil sa s pôvodným Usirem a podobne ako on – stal sa hviezdou v súhvezdí Orion..

Autor ďalej uvádza:

                                Dr.Otto Neugebauer a Dr. Richard  Parker – ktorí mnoho rokov pracovali ako tím na Brownovej univerzite v v Rhode Islande a ktorí boli uznávanými autoritami na staroegyptskú astronómiu – prví identifikovali nebeský obraz Saha v ľudskej podobe – s naším vlastným súhvezdím Orion. Upozornili aj na toto:

                          „ Z mien dekanov ( hviezdnych skupín )- poznáme  horné rameno dolné rameno, ďalej vieme že  Sah bol ľudskou postavou, ktorá je každopádne graficky znázornená na priečnom pruhu rakvových hodín a na viacerých astronomických stropoch – ako napr. na Senmutovom – tu možno na strope vidieť muža kráčajúceho dlhými, krokmi , nad ktorým sú tri jasné hviezdy Orionovho pása“

Na staroegyptských kresbách je mnoho obrazov Usireho – Oriona. Medzi najstaršie z nich patrí obraz na hornom kameni pyramidionu pyramídy  Amenemheta III , ktorý je v Káhirskom múzeu. „ Aj tu vidíme – píše  autor – Saha – Oriona ako muža kráčajúceho veľkými krokmi a nesúceho v rukách veľkú hviezdu „

Prvým krokom rituálu hviezdnej premeny bola zmena mŕtveho tela na Usireho , t.j. na jeho mumifikovanú formu. Takže – nazývať mŕtveho kráľa , alebo skôr jeho múmiu Usirem – Venisom , či Usirem – Pjopejom atď....znamenalo vidieť mŕtveho kráľa pripraveného stať sa dušou  - to znamená – hviezdou na oblohe v oblasti Saha – Oriona . Nakoniec – jasne o tom hovoria aj Texty z pyramíd :

                                              „ Ó kráľu , si tou veľkou hviezdou , spolupútnikom Oriona , ktorá putuje po oblohe s Oriónom ktorý sa plaví ( Duatovým ) podsvetím s Usirem, vychádzaš na východnej časti oblohy , obnovený v prvom čase a znovu omladený vo svojom prvom  čase. Obloha ťa zrodila spolu s Oriónom „

                                                                                                     ( TP 882-883 )

Táto interpretácia Textov si nevyžaduje žiadne vysvetlenie – texty tvrdia , že mŕtvy kráľ sa stane hviezdou v súhvezdí Usire – Orion.

Nieje tiež obtiažne zistiť aj to – kedy sa to stane – pretože sa dozvedáme že,udalosť vidieť na východnej časti oblohy za súmraku. Dôkazom je nasledujúci výrok z Textov z pyramíd :

                                                         „ Hľa , vyšiel si ako Orion, hľa Usire vyšiel ako Orion .. Ó kráľu , obloha ťa rodí s Orionom , svetlo súmraku ťa prináša s Orionom ...pravidelne budeš zapadať s Orionom na západnej oblasti oblohy..váš tretí je Sopdet (Sótis)

                                                                                                                    ( TP 820-822 )

Faulkner – definitívny prekladateľ Textov z pyramíd  poznáva  grécke meno  Síria t.j. Sotis ( po egyptsky  Sopdet )

Je všeobecne známe , že hviezdu  Sírius ( Sothis ) dávali do súvislosti s každoročnými záplavami Nílu , ktoré nastávali koncom júna ( v strede júna – podľa juliánskeho kalendára ) Sírius vždy vychádzal po hneď po súhvezdí Orión – ako Eset – bohyňa identifikovaná so Síriom. Tvorí teda dvojicu s Usirem – Orionom. Je nemálo úryvkov  v Textoch z pyramíd , kde sa Usire – Orion a Eset – Sothis spomínajú spoločne a ešte viac takých , v ktorých sa Usire a Eset  spomínajú vo svojej ľudskej podobe .

Texty z pyramíd teda kategoricky tvrdia – že kráľ sa stáva po svojej smrti hviezdnou dušou a špeciálne – na oblohe sa spája s Usirem – Oriónom.

 Mnoho úryvkov z textov z pyramíd to  jasne potvrdzuje:

                                   „ Kráľ je hviezda........ ( TP 1583)

                                    „ Kráľ je hviezda , ktorá osvetľuje oblohu ... ( TP 862 ,1455 )

                                     „ Kráľ – trblietajúci sa ako hviezda a cestujúci ďaleko ....( TP 262 )

                                      „ Hľa , kráľ vychádza ako táto hviezda, ktorá je na dolnej strane           

                                          oblohy...... ( TP  347 )

Je teda nepochybné – že Texty z pyramíd celkom jasne tvrdia – že mŕtvi králi sa stávajú hviezdami – špeciálne tými , ktoré vidieť na dolnej časti východnej oblohy.

Ale hovoria nám aj to , že hviezdami sa stávajú duše zomrelých kráľov:

                                       „ ...buď dušou ako živá hviezda             ( TP  904 )

                                        „ Som dušou ..ja som hviezda zo zlata ...( TP 886-9)

                                        „ Ó kráľu ty si táto veľká hviezda , spoločník Oriona ...( TP 882 )

                                        „ hľa on (kráľ) prišiel ako Orion..hľa Usire prišiel ako Orion (TP 820

Takže , z toho vyplýva , že kráľ bol Usire a jeho duša bola Usireho duša , ktorej obrazom na oblohe bol Orion Texty z pyramíd ďalej nazývajú hviezdne záhrobie Usireho – Duatom a práve v tejto oblasti Duatu sa vytvárajú hviezdne duše . Je nemálo náznakov že Duat zahŕňal súhvezdie Orion , a že za Duat na zemi pokladali aj pyramídové polia na memfiskom pohrebisku .

                                             „ Kráľ prišiel aby mohol osláviť Oriona , aby mohol ustanoviť

                                                Usira za vodcu....... ( TP 925 )

                                              „ Duat uchopil tvoju ruku na mieste kde je Orion (TP 802 )

                                               „ Ži a buď mladý pri svojom otcovi ( Usire ) pri Orióne na

                                                   oblohe...           ( TP 2180 )

                                                „ Ó kráľu , si táto veľká hviezda , spoločníčka Oriona , ktorý

                                                     prechádza oblohou s Usirem , ktorý sa plaví Duatom

                                                    s Usirem...            ( TP 882 )

Zosnulý Usire – kráľ sa mal spojiť s Usirem – Orionom  na určitej časti oblohy – kam odišli všetci zosnulí králi ......Môžeme dokonca vierohodne odhadnúť ročné obdobie – počas ktorého dochádzalo k rituálu hviezdneho znovuzrodenia.

Máme pritom vziať do úvahy nasledujúce fakty:

1.      Súhvezdie Orion vychádza na úsvite

2.       Aj hviezda Sírius ( Sothis ) musí byť tiež viditeľná

3.       S týmto javom boli spojené každoročné záplavy rieky Níl , ktoré nastávali

Okolo letného slnovratu.

Astronomické výpočty určujú približne rok 2750 p.n.l. ako čas  - keď tieto tri javy mohli nastať vo Veku pyramíd súčasne. ( Údaje boli získané pomocou astronomického programu Skyglobe 3.5 )

Aj úryvky z Textov....poukazujú na tento ideálny čas:

                   „ Trstinové záplavy z oblohy nastávajú kvôli mne , aby som sa pomocou nich mohol dostať k Reovi ( vychádzajúcemu slnku ) na horizonte Preveziem sa krížom , aby som mohol stáť na východnej strane oblohy , keď je ( Re ) vo svojej severnej oblasti medzi nehasnúcimi hviezdami , ktoré stoja na svojich bidlách a sedia na svojom východe...budem stáť medzi nimi , pretože  Mesiac je môj brat , Zornička je moje dieťa.“           ( TP  1000-1001)

( slová v zátvorkách boli doplnené tak , aby úryvku dávali správny astronomický význam )

Takže – blízko letného slnovratu je Slnko v  „ severnej oblasti „ oblohy a vychádza v azimute 63.5 stupňa – to je asi 26.5 stupňa severne od presného východu ( počas obdobia 4. Dynastie – heliaktický východ Síria nastával asi 5-7 dní pred letným slnovratom. V tom čase Orion vychádza len niekoľko stupňov južne od presného východu – takže – kráľ môže stáť na  „východnej strane oblohy“ Pomocou špeciálneho počítačového programu , ktorý znova vytvoril oblohu na úsvite roku2750 p.n.l. v čase letného slnovratu – sme získali vizuálny obraz opisov starých textov.

Orion už „celkom vyšiel“ a tento veľmi dôležitý okamih je indikovaný objavením sa „ hviezdy  Eset“ , Sothis práve nad horizontom. Bolo to práve vtedy – keď táto jasná hviezda Eset – Sothis vykonávala svoj heliaktický – alebo prvý východ na úsvite  aby tak oznámila a označila „ Znovuzrodenie „ a začiatok nového roka.

S touto udalosťou sa nevyhnutne spája aj nasledujúci fakt – dobre známy v egyptológii. Náboženský kalendár ( starobylého Egypta ) sa začínal dňom  Nového roka  - keď hviezda Sírius vychádzala heliakticky. Pretože medzi skutočným rokom a kalendárnym ( 365 dňovým) bol rozdiel štvrť dňa – znamenalo to , že náboženský kalendár strácal každý štvrtý rok  jeden deň.

Oba kalendáre – náboženský aj občiansky sa samozrejme cyklicky synchronizovali a to každých 1461 rokov ( pretože 4x365,25 =1461 ) Táto perióda – 1461 rokov sa často nazýva – Sótický cyklus.