Názov
príspevku : Texty z pyramíd – časť štvrtá
- Potvrdenie hviezdneho kultu
Textov z pyramíd , vznik a vývoj
takzvanej „ Korelačnej teórie Oriona „
Aj v tomto príspevku - venovanom problematike " Textov z pyramíd " - dodržím už zaužívanú prax - zaradiť do článku - o " Textoch .." niekoľko zaujímavých myšlienok z diela môjho obľúbeného autora V. Zamarovského.
Po faraónoch - Venis ,Teti , Pjopej I. a II. - je na rade faraón -N e f e r i r k a r e.
V. Zamarovský o ňom píše doslova toto:
"N E F E R I R K A R E - kráľ 5.dynastie (asi po 2480 pred n.l. ) - staviteľ najväčšej pyramídy pri Abísure. Na trón nastúpil po kráľovi Sahureovi , ktorý bol jeho bratom a podľa Manehtových Egyptských pamätihodností , kde sa volá po grécky - Neferchéres , vládol 20 rokov. Zdá sa , že kráčal v šlapajách svojho predchodcu a t prinajmenej - vo vnútornej politike.
Bol prívržencom kultu boha Rea , proti ktorému vystupoval jeho otec Šepseskaf - posledný kráľ 4. dynastie Na čele štátnej správy ponechal podľa osvedčenej praxe predchádzajúcich panovníkov - odborníka nekráľovského pôvodu , aj keď tým oslabil svoje postavenie. Formálne ostal pravda neobmedzeným vládcom nad životom a majetkom všetkých svojich poddaných , vrátane najvyšších hodnostárov.
Príznačný je v tomto ohľade nápis z hrobky veľkňaza Ptahšepsesa pri Sakkáre , na ktorom sa tento vysoký hodnostár vystatuje , že Neferirkare mu udelil výsadu , podľa ktorej mu smel pri audiencii bozkať nohu , kým iní ho museli pozdraviť bozkaním zeme pred jeho nohami....
Pyramídu si dal Neferirkare postaviť asi štvrť kilometra na juh od Sahureovej - a to najvyššiu spomedzi pyramíd všetkých kráľov 5. dynastie
Jej základňa merala 104x104 metrov a vzhľadom na ostrý uhol stien (53,5 stupňa) dosiahla výšku asi 73,5 metra. Dnes je táto pyramída veľmi ošarpaná a po strate vonkajšieho obloženia - vidieť jej stupňovitú štruktúru. Hrobovú komoru má neprístupnú , lebo jej obrovské a proti sebe vzpriečené povalové bloky hrozia spadnutím.
Zádušný chrám prekvapuje veľkosťou i množstvom trosiek , najmä krásne opracovaných žulových stĺpov a majstrovských nástenných reliéfov. Zvyšky múrov z nepálených tehál nasvedčujú , že ho dokončili až po Neferirkareovej smrti...Údolný chrám pyramída nemala, jeho nedokončenú stavbu si prisvojil ...Neferirkarov tretí nástupca -Nevoserre.
Neferirkareova pyramída je i s celým priľahlým areálom veľmi dobre preskúmaná. Zaslúžili sa o to nemeckí archeológovia v rokoch 1901-1908 - pod vedením L.Borchárdta a po neskorších švajčiarsko - nemeckých výskumoch - najmä - pracovníci Čs. egyptologického ústavu Karlovej univerzity , ktorí tu odkryli - pod vedením Z. Ž á b u - mastabu vysokého hodnostára Ptahšepsesa ( najväčšiu doteraz známu nekráľovskú hrobku v Egypte)
Pod vedením M V e r n e r a - objavili tu neskôr viacero mastáb....a v roku 1978 dokonca pyramídový komplex "matky dvoch kráľov" Chentkavesy. Týmito dvoma kráľmi bolo práve kráľ Sahure a kráľ Neferirkare" - končí popis vlády tohoto kráľa V. Zamarovský.
Po faraónoch - Venis ,Teti , Pjopej I. a II. - je na rade faraón -N e f e r i r k a r e.
V. Zamarovský o ňom píše doslova toto:
"N E F E R I R K A R E - kráľ 5.dynastie (asi po 2480 pred n.l. ) - staviteľ najväčšej pyramídy pri Abísure. Na trón nastúpil po kráľovi Sahureovi , ktorý bol jeho bratom a podľa Manehtových Egyptských pamätihodností , kde sa volá po grécky - Neferchéres , vládol 20 rokov. Zdá sa , že kráčal v šlapajách svojho predchodcu a t prinajmenej - vo vnútornej politike.
Bol prívržencom kultu boha Rea , proti ktorému vystupoval jeho otec Šepseskaf - posledný kráľ 4. dynastie Na čele štátnej správy ponechal podľa osvedčenej praxe predchádzajúcich panovníkov - odborníka nekráľovského pôvodu , aj keď tým oslabil svoje postavenie. Formálne ostal pravda neobmedzeným vládcom nad životom a majetkom všetkých svojich poddaných , vrátane najvyšších hodnostárov.
Príznačný je v tomto ohľade nápis z hrobky veľkňaza Ptahšepsesa pri Sakkáre , na ktorom sa tento vysoký hodnostár vystatuje , že Neferirkare mu udelil výsadu , podľa ktorej mu smel pri audiencii bozkať nohu , kým iní ho museli pozdraviť bozkaním zeme pred jeho nohami....
Pyramídu si dal Neferirkare postaviť asi štvrť kilometra na juh od Sahureovej - a to najvyššiu spomedzi pyramíd všetkých kráľov 5. dynastie
Jej základňa merala 104x104 metrov a vzhľadom na ostrý uhol stien (53,5 stupňa) dosiahla výšku asi 73,5 metra. Dnes je táto pyramída veľmi ošarpaná a po strate vonkajšieho obloženia - vidieť jej stupňovitú štruktúru. Hrobovú komoru má neprístupnú , lebo jej obrovské a proti sebe vzpriečené povalové bloky hrozia spadnutím.
Zádušný chrám prekvapuje veľkosťou i množstvom trosiek , najmä krásne opracovaných žulových stĺpov a majstrovských nástenných reliéfov. Zvyšky múrov z nepálených tehál nasvedčujú , že ho dokončili až po Neferirkareovej smrti...Údolný chrám pyramída nemala, jeho nedokončenú stavbu si prisvojil ...Neferirkarov tretí nástupca -Nevoserre.
Neferirkareova pyramída je i s celým priľahlým areálom veľmi dobre preskúmaná. Zaslúžili sa o to nemeckí archeológovia v rokoch 1901-1908 - pod vedením L.Borchárdta a po neskorších švajčiarsko - nemeckých výskumoch - najmä - pracovníci Čs. egyptologického ústavu Karlovej univerzity , ktorí tu odkryli - pod vedením Z. Ž á b u - mastabu vysokého hodnostára Ptahšepsesa ( najväčšiu doteraz známu nekráľovskú hrobku v Egypte)
Pod vedením M V e r n e r a - objavili tu neskôr viacero mastáb....a v roku 1978 dokonca pyramídový komplex "matky dvoch kráľov" Chentkavesy. Týmito dvoma kráľmi bolo práve kráľ Sahure a kráľ Neferirkare" - končí popis vlády tohoto kráľa V. Zamarovský.
Pre postupné
a čo možno – najviac presné a vierohodné vysvetlenie krokov vedúcich
k objasneniu takzvanej „
Korelačnej teórie Oriona „ autorom ktorej je R. Bauval – budem citovať presne
a doslovne jeho vyjadrenia – vedúce
k jej vzniku.
Autor
tejto teórie vo svojom diele „ Mystérium Oriona „ doslova uvádza:
V roku 1982 ,
deň potom ako som navštívil Venisovu (Unasovu) pyramídu som išiel na iné známe
miesto – do káhirského Múzea egyptských pamiatok. Mojim cieľom bolo východné
krídlo prízemia – kde bola väčšina pamiatok Veku pyramíd.
Múzeum
je mimoriadne miesto – v srdci Káhiry – na rušnej severnej strane námestia
Tahrir ...Nie neočakávane pôsobí toto miesto výrazne francúzkym dojmom ,
k čomu dosť výrazne prispieva Mariettovo mauzóleum....záhrady pri vstupe
do múzea sú plné pozostatkov faraónov , ktoré by si zaslúžili čestné miesto
niekde inde.....
Kráčal
som hlavnou halou a zamieril som k pyramidionu pyramídy Amenemheta
III. Pochádza asi z roku 1850
p.n.l. a kedysi stál na vrchole kráľovej pyramídy v Dašúre.Je
z vysokoleštenej čiernej žuly a váži asi 4 tony.Okolo svojej základne
má dva riadky zápisov . Pri týchto nápisoch , je okrem okrídlených kotúčov
a očí – symbolu Hora –aj postava Usireho – Saha s hviezdou vo vystretej ruke.
Pred
vstupom do východnej galérie , ktorá obsahuje pozostatky Starej ríše – som
prešiel okolo sochy Menkaureho – staviteľa tretej pyramídy v Gíze. Hoci je
socha pomerne malá – je krásne vytesaná zo zelenej kryštalickej bridlice . Zdá
sa , že kráľ vyžaruje veľkú autoritu a zvláštnu intenzitu citu – čo je
veľmi charakteristické pre sochárske umenie Starej ríše.Menkaure je zobrazený
tak , že má na každej strane bohyňu. Akým spôsobom sa obe bohyne držia
Menkaureových ramien - vyvoláva zvláštny
pocit láskavosti , zmiešanej s hrdosťou. Je zrejmé – že takíto králi
neboli tyranmi – akých z nich občas robia – ale pokladali ich za
zbožštených vládcov – ktorých treba
milovať a oslavovať.
Keď
som prišiel do slávnej miestnosti č.42 – v ktorej je mnoho pozostatkov 4.
Dynastie – okamžite som zbadal nádhernú sochu Chefrého – staviteľa druhej
pyramídy. Je vytesaná z jediného bloku čierneho dioritu – žulového kameňa
, ktorý sa ťažko opracováva. Socha je
však tak jemne vyleštená , že vyzerá ako kov , mnohí ju pokladajú za
najväčšie umelecké dielo sveta. Sochár , ktorý ju spracovával , musel byť Michalangelom svojej
doby...Chefre sedí na tróne , jeho t vár vyžaruje autoritu aj lásku , podľa
toho , z ktorej strany sa dívate.Jeho hlavu objímajú otvorené krídla
Horovho sokola , ktorý je na Chefrého
pleciach.
Kráčal
som po galérii a oddával sa dojmom ,keď som zazrel niečo iné – veľký
plagát na severnej strane – leteckú fotografiu pyramíd v Gíze. Štítok
oznamoval , že fotografiu urobili
vojenskí letci asi v roku 1950.
Predtým
– ako som videl túto fotografiu – nevenoval som veľkú pozornosť zvláštnemu
posunu Menkaureho pyramídy od juhozápadnej spojnice dvoch väčších...mal som
naraz pocit , že Menkaureho pyramída
nebola tam , kde by mala byť.
Autor
ďalej uvádza , že si pre istotu urobil vlastnú snímku tejto mapy ( možno
v podvedomej predtuche budúceho vývoja udalostí ) pričom dodáva , že táto
fotografia neskôr celkom zmenila beh jeho života.
Čo
sa vlastne stalo?
Anomália
posunu – tretej , najmenšej pyramídy , bola veľkou hádankou , ktorú bolo
treba vyriešiť. V čom bol dôvod tejto anomálie? Bol tu nejaký
zvláštny plán pri jej výstavbe ?
Prečo
je tretia – Menkaureho pyramída značne menšia než jej susedky ?
Autor
– R. Bauval to zdôvodňuje takto:
Väčšina mojich priateľov v Saudskej Arábii , pracovala
v stavebnom priemysle – inžinieri , architekti , projektanti . ich spoločným názorom bolo -–že veľkosť
a posuv Mankuareho pyramídy , si architekt vybral úmyselne. Otázkou však
bolo – prečo ?
Ďalšia
nezávislá skupina ľudí ( ktorí nepracovali v stavebníctve ) – skúmajúc
leteckú fotografiu pyramíd v Gíze – potvrdila závery predchádzajúcej
skupiny – vyslovili ho v myšlienke že „ veľkosť a posun Mankuareho
pyramídy sa zdal byť úmyselným rozhodnutím architekta. Druhá skupina sa však
mimoriadne zaujímala aj o to – prečo bola Menkaureho pyramída o toľko
menšia ?
„ Na túto otázku – hovorí autor – som im
ponúkol štandardnú odpoveď , tou boli závery že :
Menkaure nemal
pravdepodobne dosť zdrojov
Faraón sa
ponáhľal so stavbou pyramídy pre svoj
vek
Avšak
ani na jeden z týchto záverov neexistoval dôkaz. Mal teda dostatok zdrojov
a vládol relatívne dlho.
To
– že sa tento faraón „rozhodol „ pre oveľa menšiu pyramídu , ako jeho
predchodcovia – malo zrejme in ý dôvod a ten musel byt veľmi vážny
a pádny , keď s ním súhlasil.
V čom
bol tento dôvod zvláštny a výnimočný – že taký mocný kráľ – akým Menkaure
bezpochyby bol – súhlasil s veľkosťou svojej pyramídy ?
Odpoveďou
na túto otázku je doslova – revolučne jednoduchý pohľad , na pohrebisko pyramíd
v Gíze.
Autor
to vysvetľuje takto:
„ Asi sme
sa na túto (Menkaureho) pyramídu a vlastne aj na všetky pyramídy pozerali
nesprávne Pozerali sme sa na každú pyramídu zvlášť , ale mali sme sa na ne
pozerať ako na časť jednotného projektu Všetko – čo sme mali urobiť bol –
premýšľať o pyramídach. – nie ako o monumentoch – patriacich tomu alebo onomu faraónovi ale ako
o konglomeráte monumentov , navrhnutých ako jednotný plán.
Najpravdepodobnejšie
bolo , že faraónky štát sa pokladal za správcu memfiského pohrebiska ako celku
a že reťaz pyramíd nepokladal za jednotlivé hrobky - ale za celok – vyjadrujúci najvyššie ideály
ich reinkarnačného kultu.
Všetky
pyramídy spolu vytvárajú takzvanú
„nekropolu „ alebo krajinu mŕtvych
- presnejšie by sa dalo povedať – vytvárajú Duat – miesto kde je Usire.
Ale
potom logicky plynie aj otázka – ako bolo pohrebisko spojené s hviezdami Usireho ? Rozlúsknuť
tento oriešok , nebude zrejme celkom jednoduché, Namiesto vyriešenej jednej
otázky –pribudnú ďalšie dve – nevyriešené. Prečo napríklad takzvaný majstrovský plán špecifikoval dve
veľké a jednu podstatne menšiu pyramídu ? A prečo je tá menšia posunutá na
východ ?
Tieto
obmedzenia si vynútilo zrejme niečo iné – závažnejšie – ale potom – čo to bolo
? Bola to technická zručnosť staviteľov ? Jej zvláštna poloha ? Alebo nejaký
(čo je pravdepodobnejšie) – náboženský zmysel ?
Vyskytol
sa však ešte ďalší – nový fenomén – s leteckú fotografiou súviselo aj niečo iné , ničo dôležité - čo na nej nebolo – rieka Níl (Vďaka bohu ,
či inej prozreteľnosti si autor spomenul aj na tento mimoriadny aspekt dejín ,
či vývoja starobylého Egypta )
Vo
svojom opise udalostí autor – R.Bauval pokračuje ďalej :
„ Neďaleko od východnej strany plošiny Gíza , bolo bujné údolie Nílu a za ním mesto Káhira. Rieka
preteká z juhu a hneď za Káhirou sa rozdeľuje na ramená širokej delty
Dolného Egypta.
Níl
– ako upozorňuje francúzky egyptológ –J.P.Lauer – smeruje takmer presne na
sever , skrátka - rieka tečie po
poludníku (odhliadnuc od prírodných zákrut a vybočení ) . Lauer poukázal
aj na to , že všetky mastabové hrobky – počnúc 1. Dynastiou – boli umiestňované
zhruba severo – južne , to znamená – rovnobežne s riekou Níl.
Od
4. dynastie , orientácia pyramíd dosahovala presnosť , ktorá bola skutočne
výnimočná. Ako – pýta sa Laser –dosahovali dávni stavitelia takú presnú
orientáciu ? Domnieval sa , že používali hviezdne pozorovania a poludníkový
posun istých hviezd. Iní pred ním – napríklad Dr. Edwards ( a aj astronóm
Zbynek Žába ) – súhlasili s touto hypotézou. Žába dokonca tvrdil , že
stavitelia pyramíd nielenže používali hviezdy na orientáciu – ale možno , že
vedeli aj o „ precesii „
P r
e c e s i u - ako astronomickú
terminológiu , či astronomický pojem – bude nutné pre čitateľa týchto riadkov
vysvetliť podrobnejšie.
Čo
je precesia ? Prečo vzniká ? Aké sú je dôsledky ?
Stručná
odpoveď na prvú otázku – čo je precesia – je asi táto :
Slnko
a Mesiac pôsobia na Zem gravitačnou príťažlivosťou a spôsobujú jej (
Zemi) takzvané – rovníkové vydutie. Toto vydutie zapríčiňuje , že planéta Zem
sa „kýva „ vo veľmi pomalom cykle –
známom ako precesia. Najjednoduchší
spôsob , ako pochopiť precesiu je – predstaviť si Zem ako detskú hračku –
vĺčok (poznajú ju hlavne starší ) ,
ktorý pri svojom pohybe(rotačnom) spôsobuje ono „kývanie „
Toto
kývanie u planéty Zem je veľmi pomalé a jedna otáčka tohto kývania
predstavuje obdobie 26.000 rokov.
Precesia je teda kývavý pohyb Zeme v cykle 26.000 rokov.Povedané ešte
zreteľnejšie –os Zeme predĺžená cez póly – vykonáva pomalý a takmer
kruhový pohyb oproti pozadiu hviezdnej oblohy a vracia sa na to isté
miesto každých 26.000 rokov. Ďalej – v každom polcykle precesie (13.000 Rokov ) sa hviezda nachádza
na opačnom smere precésneho cyklu – takže , ak ju pozorujeme v maxime
(najvyššej deklinácii) precésneho cyklu
- potom po 13.000 rokoch – jej poloha bude v minime –
v najnižšej deklinácii precésneho cyklu.
Výpočet
precesie je životne dôležitým nástrojom
nielen astronóma – ale aj historika a pomôže mu pochopiť
starovekého človeka – ktorého náboženstvo bolo
často zamerané na „ hviezdnych bohov „ to znamená – založené na pozorovaniach oblohy voľným okom. Je preto
pochopiteľné
, že starovekí ľudia budovali svoje náboženské monumenty , chrámy a hrobky
– kde využívali astronomické poznatky. Ďalej z toho plynie aj fakt – že ak
architektonická črta monumentu , je
orientovaná na nejakú hviezdu – potom je možné – pomocou precesie s dosť
veľkou presnosťou – vypočítať aj čas postavenia monumentu.
Precesny
efekt je najlepšie pozorovateľný na poludníku. Počas Veku pyramíd – okolo r.
2500 p.n.l. – bol Orionov pás v deklinácii asi 15 stupňov.
Toto
sú v hrubom poňatí základné aspekty
astronomického javu – ktorý je (a možno aj nieje ) známy ako precesia.
Na obrázku vpravo je znázornený pohyb nebeského severného pólu v minulosti a v budúcnosti.
Na obrázku vpravo je znázornený pohyb nebeského severného pólu v minulosti a v budúcnosti.
Autor
pri svojom bádaní ďalej uvádza:
„ Vedel som , že každá pyramída v Gíze bola umiestnená tak , že
strany jej štvorca boli orientované na hlavné svetové strany – to znamenalo že
monument bol zámerne , alebo neúmyselne – pevným kompasom – ľahko určujúcim
presný východ , západ , sever a juh. Práve preto – hlavná os pyramídy ,
bola pri pohľade zo severu , na juh -
totožná so svojim poludníkom...Poludník bol teda hlavným znakom pôvodného plánu
a rozloženia skupiny .Bola tu však anomália tretej pyramídy – posunutej na
východ - ale prečo tomu tak bolo ? Mal
tento posun snáď geologické prekážky ?
Skúmanie
známych , či menej známych faktov ukázalo , že tomu tak nebolo. Ak to teda
neboli geologické prekážky – tak potom – čo to bolo ?
Autor
ďalej píše : „ ...na zrejme nelogický výber sa ponúkala
len jedna odpoveď – prekážky , alebo kritériá , ktoré determinovali princíp
polohy , sa zakladali nie na konštrukčnej logistike – ale – na náboženských
ohľadoch. Ale potom – aké to boli náboženské ohľady?
„ Väčšina mojich priateľov –
architektov – píše autor – s ktorými som to konzultoval sa zhoduje skôr na
symbolických – ako na praktických dôvodoch plánu skupiny
v Gíze.Upozornovali , že väčšina monumentov(obzvlášť geometrické )akými
boli aj pyramídy – mali skôr symbolický význam. Tento význam sa často týka
miesta kde boli umiestnené, ich orientácie , polohy , vzhľadom na geografické podmienky oblasti
.V tomto prípade to bol zrejme tok rieky Níl – ako geografická podmienka.
Rada
architektov upozorňovala , že aj t.k.z. historická os Paríža – ktorá sa tiahne
od Louvru , podľa toku rieky Seiny v blízkosti Louvru , spĺňa túto
geografickú podmienku. Podobne ako Washington DC, kde hlavná os Pennsylvánia
Avanue (ktorú nasmeroval francúzky architekt Ľ Enfant ) vytvára inú historickú
os – spájajúcu Biely dom – s Kapitolom. Aj táto os brala do úvahy smer
toku „svetej“ rieky Potomac.
Stavitelia
pyramíd v Memfise , pri plánovaní nekropoly v Gíze , bezpochyby
zvážili poludníkový smer toku rieky Níl Ale hlavná orientácia troch pyramíd v Gíze – nebola
poludníková , ale smerovala pozdĺž juhozápadnej osi.. Bolo treba najať vysvetlenie
aj pre tento fenomén.
Monumenty
v Gíze , boli zrejme také dôležité pre náboženskú ideológiu – že každé
vysvetlenie muselo byť v súlade s najvyššou vierou
v znovuzrodenie kráľov – ktorí projekt vlastne aj „objednali“
Stotožňujúc
sa s týmito myšlienkami – môžem konštatovať že – onen hľadaný zámok , ku kľúčom
k Textom z pyramíd , bol už veľmi blízko – chýbal iba onen povestný
„krôčik“ k jeho
objaveniu
(pozor – nie však k otvoreniu ) Viedol však k cieľu cez inú vednú
disciplínu – než bola architektúra.
Zrejmá
astronomická orientácia každej z pyramíd – založená na hviezdnych
pozorovaniach napovedala, že by sa mali zvážiť aspekty umiestnenia
a orientácie pyramíd – aj z astronomického hľadiska. Tak teda –
zamerajme svoju pozornosť dôslednejšie aj na hviezdy
Možno práve tam je skrytý onen povestný
a tajomný zámok , ktorý by sme chceli otvoriť a odhaliť jeho
tajomstvá.
Ako
došlo k objavu tohto zámku – popisuje
autor – R.Bauval takto:
„ Bolo to začiatkom novembra 1983 a ako je v tomto ročnom
období zvyčajné – obloha v Saudskej Arábii bola pozoruhodne jasná.Bol to
čas víkendového táborenia emigrantov v Rijáde – v zlatých dunách –
asi 20 km od predmestia tohto mesta .K mojej rodine (manželke a dcére) sa
pridali ešte ďalšie dva manželské páry aj so svojimi deťmi. Mali sme
v úmysle – vybrať si vysokú dunu , aby sa deti mohli hrať na čistom – do
zlata zafarbenom piesku ,zatiaľ – čo my dospelí budeme relaxovať nad horúcou
kávou a pri opekaní mäsa na ražni.
Dovolím
si vsunúť do popisu tohto deja svoju vlastnú myšlienku – podstatou ktorej je
téza , že hoci aj podvedomá cieľavedomosť v hľadaní , či bádaní – nakoniec
takmer vždy vyústi do
Naplnenia
známeho výroku „ byť v správny čas , na správnom mieste“
Čo
sa vlastne stalo ?
„ Z nejakého dôvodu – píše autor ďalej - som sa zobudil o jednej hodine po polnoci , pravdepodobne pod vplyvom podvedomého motívu. Ešte raz som sa zahľadel (prvý krát to bolo pred spaním) nahor... vysoko na južnej oblohe bola žiarivá stuha svetla – jagajúca sa v atramentovej černi priestoru. Klenula sa nad nebeským rovníkom...Bola to „Mliečna cesta „ a vyzerala ako veľká rieka na oblohe ...Na jej západnom „brehu“ bola spŕška nádherných hviezd – jasnejších než všetky ostatné okolo nich .Okamžite som ich poznal – ako súhvezdie Orion a šiel som zobudiť priateľa Jeana – Piera , ktorý sa tiež zaujímal o astronómiu a ktorého záľubou v moreplavbe prinútila naučiť sa navigovať podľa hviezd. Mlčky prišiel za mnou na okraj duny – hladiac na veľmi jasnú hviezdu , ktorá práve vychádzala nad horizont – uviedol ma do jedného z tajov navigácie:
„ Vieš
– opýtal sa – ako sa dá nájsť bod
východu Síria – keď už vyšiel Orion ? .(šípka na obrázku ukazuje hviezdu Orionu ktorá sa nazýva Betelgueze,vpravo dolu je hviezda Rígel , medzi nimi - v strede jasne žiari trojica hviezd Orionovho pásu.)
V nevedomosti som pokrčil plecami.
V nevedomosti som pokrčil plecami.
„
Nuž najprv - povedal , ukazujúc
v smere „brehu rieky“ – musíš nájsť tri hvizdy Orionovho pása. Tieto tri
hviezdy ležia na jednej priamka – ich spojnicu predĺžiš k horizontu. Keď
hviezdy pása vyjdú do výšky asi 20 stupňov – zhruba výšky otvorenej dlane
s vystretými prstami - bude ich nasledovať Sírius.“
Potom
– ako dodatočný nápad vyriekol tieto slová :
„ V skutočnosti , tie tri
hvizdy Orionovho pása niesu dokonale v jednej priamke.Ak sa pozorne
pozrieš – uvidíš – že tá najmenšia z nich – tá navrchu – je zľahka
posunutá na východ a sú šikmo
v juhozápadnom smere vzhľadom na os Mliečnej cesty Všimni si aj....
Vtedy
som ho prerušil –pozrel na mňa s údivom – keď som citoval slová , ktoré
som si ako jediné – dobre pamätal z Textov z pyramíd :
„ Duat uchopil kráľovu ruku na mieste , kde je
Orion....ˇO Usire kráľ ...Odober sa k Vodnej ceste – nech je pre teba
pripravená hviezdna cesta na mieste kde je Orion“
( TP 1717 )
„
Je tiens ľ affaire ! „ (" Mám to ") – vykríkol som rozčúlene Zámerne som si vybral slová
ktoré vyslovil Champilion – keď si uvedomil , že rozlúštil tajomstvo egyptského
hieroglifického písma.