Objav "Textov z pyramíd"...

Názov príspevku : Texty z pyramíd – časť prvá – objav textov z pyramíd a prvé pokusy o ich preklad a interpretáciu.

Vo svojej sérii článkov – pojednávajúcich o problematike starovekých civilizácií so zameraním na staroveký Egypt , pokračujem dnes už avizovanou témou „Textov z pyramíd“,ktorá je vo svojej podstate  - vyústením môjho úsilia , poodhaliť záhadnosť a tajomnosť jednej z najstarších civilizácií ľudských dejín .Pre obsahovú náročnosť skúmanej problematiky – zvolil som postupnosť krokov v jej  skúmaní.Tento článok je teda prvým krokom pri napĺňaní môjho zámeru.

Svetoznáma trojica pyramíd v Gíze , je bezosporu vrcholným úspechom starobylého Egypta a starobylého sveta vôbec.Zo záverov môjho článku č.6 však vyplýva aj jeden veľmi podstatný aspekt a ten možno vyjadriť v téze že: Pyramídy v Gíze sú nepochybne dôkazom  toho – že určitý dynamický impulz ich výstavby – ktorý bol dielom vládcov 4.dynastie , zaznamenával postupom plynúceho času úpadok.Hoci pyramídy vládcov 5.dynastie a6. dynastie boli podstatne menšie a menej kvalitné u vládcov týchto dvoch dynastií stále prevládala snaha – stavať ich aj naďalej.

Táto snaha staviteľov však mala aj svoje dôsledky. Po výnimočnej 4. dynastii – nastáva z doposiaľ neznámych dôvodov – náhly pokles v umení staviteľstva pyramíd. Králi 5. dynastie vybudovali 5 malých pyramíd v Abísúre – asi 9 km juhozápadne od Gizy.. a ďalšie  2 malé v Sakkáre,neďaleko od Džosérovej stupňovitej pyramídy. Ich kvalita je však veľmi zlá – ich vnútorná časť sa takmer zrútila.. Dnes sú to vlastne len kopy trosiek.

Štyri malé pyramídy vybudovali faraóni 6. Dynastie v Sakkáre – všetky vysoké asi 50 metrov a remeselne zle vypracované.

Napriek týmto faktom sa všeobecne uznáva – že aj tieto pyramídy ( 5 a 6 dynastie) patria do obdobia ktoré egyptológovia nazývajú „ Vek pyramíd par – excelence „ ( dr.Edwards ) Dobudovaním týchto pyramíde sa obdobie zlatého veku pyramíd náhle končí.

Dominantné postavenie troch pyramíd v Gíze však bolo a stále je predmetom skúmania ich mimoriadneho postavenia v celom kontexte budovateľského úsilia staviteľov pyramíd. Ale v čom spočíva ich mimoriadnosť a dominantné postavenie ? Odpoveď na túto otázku , zdá sa nieje vôbec jednoduchá.Je to ich veľkosť ? Alebo to je ich dokonalá orientácie podľa svetových strán ? A čo mimoriadna až tajomná vnútorná štruktúra týchto monumentov ? Čo bolo vlastne impulzom pre zahájenie ich výstavby ?

Aby sa mi podarilo navodiť postupnosť krokov – vedúcich k možnému poodhaleniu záhad týchto  otázok – dovolím si upriamiť pozornosť čitateľa týchto riadkov na zaujímavý článok Róberta J Cooka z februára 1988 – publikovaný pod názvom „ Pyramídy v Gíze:štúdia dizajnu“ Ústrednou myšlienkou jeho záverov  bolo tvrdenie – že pyramídy v Gíze  boli navrhnuté podľa systému geometrických myšlienok – zhrnutých do tézy tkz. Jednotného územného plánu , pričom v tomto pláne je krytý mocný symbolizmus.Skupina pyramíd v Gíze predstavuje pravdepodobne – symbolické vyjadrenie heliopolského mýtu.Ale aký to bol mýtus ? Zdá sa že ani Cook nedokázal povedať – aké symbolické tvrdenie , či vyjadrenie bolo vpísané do kameňa (ak hovoríme o Gíze ako celku ).Sám autor tejto tézy verí že jej motívy boli plne náboženské a boli vyjadrené prostredníctvom kombinácie  geometrických a astronomických  údajov. Ďalší vývin udalostí dokáže pravdivosť tohto výroku.Ak sa budeme pridržiavať týchto základných téz a budeme ich považovať za vierohodné – zostáva nám iba jedno – treba ich aj potvrdiť a dokázať.

Kde však hľadať tento dôkaz ? V samotnom centre – v Gíze ? Nie . História potvrdila paradox – že  aj keď Gíza je nepochybne centrom našich úvah  o jej mimoriadnom postavení v Staroegyptskej mytológii heliopolského mýtu o Usirem a Eset a ich synovi Horovi – odpovede na otázky o tomto mýte niesu v samotnej Gíze – ale nachádzajú sa v malých pyramídach kráľov 5 a 6 dynastie v Sakkáre, kde v malej Venisovej (Unasovej) pyramíde sú napísané isté veľmi zvláštne texty.

Dvojica autorov diela „ Mistérium Oriona „ R. Bouval a A . Gilbert k týmto zvláštnym textom doslovne uvádzajú:

"Najstaršie náboženské písomné dokumenty sú skryté medzi niektorými pyramídami 5 a 6 dynastie.Zo zrejmého dôvodu (našli sa v pyramídach) sú známe pod názvom „ Texty z pyramíd „ Vzhľadom na ich mimoriadny vek (takmer 4000 rokov) zdá sa  zvláštne že ich verejnosť pozná veľmi málo.Väčšina  ľudí už počula o  „Zvitkoch od mŕtveho mora „ ktoré pochádzajú z oveľa neskorších čias (asi 100 rokov p.n.l. ) a sú oveľa menej zaujímavé....Texty z pyramíd sú sami o sebe záhadou

Keď som ich v roku 1979 –(píše autor) po prvý krát uvidel – bol som doslova ohromený a čudoval som sa  - prečo som o nich nikdy predtým nepočul....Bol som presvedčený , že Texty z pyramíd sú oveľa dôležitejšie než sa všeobecne tvrdilo...čoskoro som pochopil že všetko okolo týchto starovekých textov je záhadné – dokonca aj ich objav – ku ktorému došlo za zvláštnych okolností. Stalo sa to vraj asi takto:

                        V zime v roku 1879 koloval po Káhire chýr – že vo vnútri malej a nepreskúmanej pyramídy v Sakkáre možno existujú staré nápisy.Tento chýr sa dostal aj do uší profesora Gastona Maspera....tento prišiel do Káhiry len krátko predtým – ako prevzal zodpovednosť za francúzku archeologickú misiu. Maspero bol skúsený archeológ a vynikajúci filológ – príliš dobre vedel , že najväčšie archeologické objavy sa často začínajú takýmto chýrom či šepkaním na trhoch.Naviac tento chýr vyzeral dosť pravdivo..Zdalo sa mu že potvrdzuje to čo tajne dúfal a predpokladal o inak mlčiacich egyptských pyramídach. Rozhodol sa to sám preskúmať.

Zvláštnosť objavu Textov autor ďalej popisuje takto:

Raz – za súmraku zazreli neďaleko rozpadnutej pyramídy na sakkárskom pohrebisku nehybného púštneho šakala. Zviera – akoby sa posmievalo svojmu osamelému pozorovateľovi – reisovi – alebo vedúcemu pracovníkovi – a takmer „vyzývalo“ tohto muža aby ho nasledoval. Šakal sa pomali vliekol k severnej strane pyramídy – nachvíľu zaváhal a potom zmizol v otvore.

Zmätený arab sa rozhodol sledovať svojho vodcu.. Keď sa pretiahol cez úzky otvor – zistil že sa plazí do útrob pyramídy. Čoskoro sa ocitol v komore a keď zdvihol svetlo – videl že steny sú pokryté zhora nadol hieroglifickými nápismi.Boli vyryté s vynikajúcou remeselnou zručnosťou do tvrdého vápenca a vyfarbené tyrkysom a zlatom.

Reis náhodou urobil jeden z najväčších archeologických objavov 19 storočia a našiel kódované správy – ktoré napokon viedli k vyriešeniu záhady pyramíd.

Je istou iróniou , že o tento objav sa  svojim spôsobom „ zaslúžil „ šakal. V božstvách starovekého Egypta boli dvaja šakalí bohovia. Prvým a najznámejším bol boh Anup (Anubius) zobrazovaný na Egyptských náboženských maľbách ako ten čo dozerá na rituál váženia srdca spájaného s posúdením mŕtveho , ktorý rozhoduje o tom  či jeho duša môže ísť na Usireho dvor – alebo nie.(drevenú sochu  Anupa  našli aj v hrobke kráľa Tutanchamona) Druhým šakalom bol Vepvovet – alebo v angličtine „ Upuaut „ otvárač ciest (pomenovanie Gantenbringovho robota bolo zrejme inšpirované práve týmto prívlastkom – otvárač ciest)

Kým Anupa pokladali za spojeného so Síriom – najjasnejšou hviezdou v súhvezdí Canis Major (Veľký pes ) – Vepvovet súvisel so severným súhvezdím ktoré nazývame teraz Ursa Minor ( Malá medvedica)

Samotný objav textov – napriek popisu o zvláštnej úlohe šakala je opradený spormi.

                 Č e s ť  objaviteľa , alebo lepšie povedané – česť za objav Textov z pyramíd sa všeobecne pripisuje Gastonovi Masperovi – ale skutočná postupnosť ktorá viedla k objavu textov – nieje ani zďaleka jasná Je dobre doložené – píše autor – že Maspero  bol prvý – kto 28 februára 1881 vstúpil do Venisovej (Unasovej ) pyramídy ale nemožno tiež pochybovať o tom že dve ďalšie pyramídy v ktorých bol text – už tajne preskúmal Auguste Mariette – riaditeľ Egyptskej  Pamiatkovej správy.

Podľa už spomínanej povesti o objave textov – Arab reis – pravdepodobne  sklamaný že v malej Unasovej pyramíde nenašiel žiadny poklad – oznámil nález autoritám – zodpovedným  za pamiatky – čo znamenalo  Augustovi Mariettovi – najdôležitejšiemu egyptológovi tých čias  ktorý si udelil titul – paša.

Mariette sa narodil v Boulogni a v Egypte žil od roku 1851. Preslávil sa niekoľko mesiacov po svojom príchode do Egypta – kde v Sakkáre objavil  " Sarapeum „ – obrovský labyrint podzemných galérií – obsahujúci desiatky masívnych sarkofágov  posvätných býkov Hapi (Apis) v Monnofere....Mariette založil tkz. Pamiatkovú správu – prototyp organizácie pre egyptské pamiatky a múzeum Baulog – ktoré sa nakoniec stalo Káhirským múzeom a presťahovalo sa do terajšieho sídla na námestí Tabrir. A Mariette sa stal prvým riaditeľom správy , čo bolo vtedy v Egypte významné postavenie

V roku 1880 – keď boli objavené  „Texty z pyramíd“ sa Mariettovo meno stalo všeobecne známym a jeho reputácia ako archeológa bola obrovská.Mal však aj povesť tvrdohlavého a autoritatívneho človeka. Mal už značný vek – keď sa dozvedel o chýroch v pyramídach – odmietal ich ďalej sledovať , alebo dovoliť niekomu aby to urobil sám.

Mariette si napriek prosbám  Maspera ( a iných ) udržoval povýšenecký postoj – vyhlasujúc , že by bolo stratou času a peňazí , vstupovať do týchto nepreskúmaných pyramíd. Argumentoval tým , že pyramídy boli  hrobky – preto nemôžu „ hovoriť „ podľa neho  boli  „ muetkes“ t.j. nemé a trval na tom , že nieje možné aby v nich boli texty.

Pri letmom pohľade  sa zdalo že  Mariette má pravdu – všetci museli uznať – dokonca aj optimistický Maspero – že všetky pyramídy ktoré dovtedy otvorili , vrátane Veľkých pyramíd v Gíze – neobsahovali žiadne staré  nápisy. Jediný nápis čo sa v nich našiel , boli bezcenné grafity (našli sa vo vnútri oddychových komôr – v ktorých niektorí čítali meno Chuféva.) Nebolo dôvodu veriť že by menšie pyramídy v Sakkáre boli iné. Bol tu len chýr o šakalovi a hoci ho Maspero bral vážne – Mariette opakoval svoju námietku otázkou: „ Ak by pyramídy obsahovali texty – potom by to neboli iba hrobky , však ?
V tejto časti článku o " Textoch z pyramíd" sa priam núka aj  Zamarovského pohľad na okolnosti vlády kráľa Venisa a samozrejme aj popis jeho pyramídy. Na strane 398  svojho diela " Bohovia a králi starého Egypta" píše doslova toto:
V E N I S -posledný kráľ 5. dynastie ( asi 2430 - 2400 ) - stavebník jednej z najznámejších pyramíd pri Sakkáre. Nastúpil na trón po kráľovi Džedkareovi a vládol podľa Manehtových "Egyptských pamätihodností" 33 rokov , podľa "Turínskeho papyrusu" 3O rokov. Sídlil v hlavnom meste Monnofere ( Menfide) Prvým ( Horovým ) menom sa volal Vedžtovej a po grécky podľa Manehta - Onnos. Starší egyptológovia čítali jeho meno Unas. O jeho vláde sme pomerne dobre informovaní z vtedajších a neskorších prameňov , hoci jednotlivé udalosti nevieme vždy spoľahlivo časovo zaradiť...Pyramídu si dal Venis postaviť v bezprostrednej blízkosti hrobového areálu kráľa Džoséra z 3. dynastie....rozmery jej určil pomerne skromné - jej základňa merala asi 67x67 metrov a výška asi 48 metrov. Ohradená bola zvyčajným múrom a na juhovýchodnej strane stála pri nej malá satelitná pyramída. Na východnej strane k nej priliehal zádušný chrám s vyše 20  miestnosťami a nádvorím , ktoré lemovalo 16 stĺpov s hlavicani v podobe paliem. Údolný chrám mala asi tri-štvrte kilometra  na juh , dakde pri dnešnom zrúcanisku  koptského kláštora svätého Jeremiáša. Viedla od neho výstupná cesta , ktorá bola pre terénne prekážky dvakrát zalomená.Jej dlažba i ohrada sa z veľkej časti zachovali: široká bola 6,7 metra vo výške 3,2 metra ju krylo zastrešenie z vápencových dosák.... 

Napriek  ošarpanosti a neveľkým rozmerom , patrí Venisova pyramída medzi najchýrnejšie: predovšetkým preto , že je jediná na celej sakkárskej planine - ktorej komory sú prístupné návštevníkom - a potom aj preto , že je prvá  - ktorej komory boli vyzdobené " Textami z pyramíd"...sú vytesané plytkými reliefmi na obkladacích blokoch a sfarbené sú do belasa a zelenkasta. Pokrývajú všetky steny hrobovej komory a jej predsiene , až do výšky povaly , ktorá je sfarbená do zlata a okrášlená tmavomodrými hviezdami.Hrobová komora meria voľačo vyše 7x3 metre , rovnako ako protiležiaca komora s výklenkami pre kráľove sochy a vysoká je 6 metrov.V západnom výklenku hrobovej komory ...stojí dodnes bazaltový sarkofág - samozrejme už dávno vylúpený.
Texty z Venisovej pyramídy , ktoré sa s nepatrnými obmenami  opakujú v pyramídach všetkých jeho nástupcov zo 6 dynastie , sú nielen vynikajúcim dielom básnickým ale aj výtvarným. Dokumentujú majstrovstvo vtedajších umelcov , rovnako ako reliéfy v neďalekých hrobkách Venisových manželiek - Chennuty a Nebety , či jeho dcéry Iduty a dvorných hodnostárov.
Najmä Idutina hrobka vyniká skvelými scénami z plavby na Níle , chytania rýb a prechádzania brodu cez húštinu rozkvitnutého tŕstia pritom sú to scény akoby z dneška.
Venisova pyramída je jedna z najlepšie preskúmaných pamiatok starého Egypta.Jej stavebníka identifikoval už v roku 1828 Zakladateľ egyptológie - J.F.Champollion , v roku 1837 ju zmeral britský architekt J.S. Perring a v roku 1843 ju znovu zmeral vedúci  nemeckej expedície R. Lepsius , vchod do nej objavil v roku 1880 francúzsky egyptológ A. Mariette , ako prvý do nej vstúpil v roku 1881 Mariettov nástupca v úrade riaditeľa Egyptského múzea v Káhire - G.  Maspero. Výskumné práce v nej pokračujú už vyše sto rokov a dospevajú k záveru".

Začiatkom roku 1880 poskytla francúzka vláda Pamiatkovej správe štedrý dar 10.000 frankov z podmienkou – že sa preskúma aspoň jedna z neotvorených pyramíd v Sakkáre. Práca , ktorá sa začala v apríli 1880 , pod vedením reisa Mohamada Chachina – mala za následok objav dvoch zrúcaných komôr a chodby – pokrytých hieroglyfmi. Odtlačky nápisov , ktoré urobil pán Emile Brugsch mi dal pán Mariette , bez udania ich pôvodu a požiadal ma aby som ich preskúmal „ komentuje vzniklú situáciu Maspero „ Na prvý pohľad so spoznal texty pochádzajúce z pyramídy Pjopeja I.

Pán Mariette bol však zaujatý svojou teóriou „ nemých „ pyramíd a spočiatku nechcel pripustiť , že hrobka z ktorej pochádzajú nápisy bola pyramída a , že v nej bol pochovaný Pjopej I. Podľa neho našli len veľkú mastabu – patriacu obyčajnému človeku.

Konečne – 4. Januára 1881 Mariette ustúpil. . Neochotne dal svojmu nemeckému asistentovi E. Brugschovi inštrukcie -preskúmať ten  „protivný chýr o šakalovi „ O niekoľko dní informoval Brugsch Marietteho , že reisova historka bola správna Nápisy sa našli v pyramíde a nie v mastabe . Ale veľký archeológ Mariette bol už na smrteľnej posteli a texty vlastne nikdy neuvidel – 19 . januára 1881 zomrel v Baulogni – neďaleko známeho múzea , ktoré založil. Jeho zabalzamované telo odpočíva v sarkofágu vo dvore Káhirského múzea pamiatok. Scéne dominuje jeho bronzová socha s tabuľkou : „ A Mariette Pasha Ľ Egipte Reconnaíssante „ ( Pašovi Mariettovi – vďačný Egypt )

Profesor Maspero bol logickým nástupcom Marietta a okamžite ho vymenovali za riaditeľa Pamiatkovej správy . Každému bolo jasné – čo bude jeho prvým krokom – tým boli zanedbané pyramídy na memfiskom pohrebisku.V druhom februárovom týždni v r. 1881 sa Maspero pustil s takmer militantným zápalom do práce.

Pyramídy Pjopeja I. a Merenreho už otvoril Brugsch. Unasovu pyramídu otvorili 28. Februára , Pjopeja II. A Neferirkareho 13. Apríla Tetiho pyramídu 29. Mája...Vykopávky pokračovali až do konca roku 1882 na iných pyramídach – kde však nenašli už žiadne  nápisy. Maspero však hrdo vyhlásil , že za menej než rok  - päť z takzvaných „nemých“ pyramíd – v Sakkáre prehovorilo..

To bolo viac než sám Maspero dúfal nájsť – objavil doslova tisícky riadkov hieroglyfov. Výsledok – napísal Maspero je pozoruhodný – popísané pyramídy v Sakkáre nám dali viac takmer 4.000 riadkov hymien a zaklínadiel , z ktorých veľká časť bola pravdepodobne napísaná počas predhistorického obdobia egyptských dejín „

Z piatych pyramíd – najväčší počet textov vydala pyramída Venisa ( Unasa) poslednáho kráľa 5. dynastie. Pôvodné texty v tejto pyramíde neboli len najkrajšie , ale aj najstaršie v celej zbierke textov. Maspero bol teda prvý , kto vošiel do Venisov ých komôr a uvidel texty. Maspero mal však teraz neľahkú úlohu – preložiť a interpretovať to , čo objavil. Sám vtedy napísal : " Texty ktoré pokrývajú steny sú troch druhov – rituálne texty , modlidby a magické zaklínadlá „

Ako ukázal ďalší vývoj okolo Textov z pyramíd  -bol to nešťastný výber slov , ktorý značne a na  dlhú dobu , podkopal význam nálezu – Výsledok ?  Aj keď to bol jeden z najväčších archeologických objavov  všetkých čias – Maspero – tým že označil Texty z pyramíd za niečo o málo viac , ako zaklínacie knihy pohanskej povery – zapríčinil , že ich pokladali za bezvýznamné. Masperovi sa nepodarilo – tak ako mnohým iným po ňom – odhaliť astronomický obsah nápisov. !!!

Najväčšiu časť piatich dní zabralo Masperovi za pomoci E. Brugscha – odpísať texty z Venisovej pyramídy. O niekoľko týždňov mal hrubý preklad , pripravený na publikovanie v časopise „ Archeologická misia v Egypte „ Sám neskôr napísal :

„ Neskrývam fakt , že tento predbežný preklad sa urobil dosť narýchlo...ale aj tak si myslím ,l že egyptológovia mi budú vďačnejší za rýchlu publikáciu , ako keby mali čakať na hlbokú štúdiu a teda mi prepáčia v práci chyby v interpretácii dôležitých textov „

Treba hneď úvodom zdôrazniť , že Maspero sa svojimi interpretáciami Textov z pyramíd unáhlil. Niet sa preto ani čomu čudovať , že jeho nasledovníci toto jeho unáhlenie , ešte viac skomplikovali.

 Najväčším vinníkom bol americký egyptológ James Henri Breasted , ktorý sa v roku 1912 vážne pokúsil o interpretáciu textov. Je na škodu veci ( ako ukáže ďalší vývoj )že autor  textoch tam videl  niečo – čo tam vôbec nebolo – zvyšky rivalského  slnečného kultu – proti hviezdnemu , úpadok hviezdneho kultu a nostalgické spomienky naň. Sám o tom vtedy napísal :“  Hviezdne pojmy bezpochyby pochádzajú z dávnejších čias – keď hviezdny pojem bol nezávislý od slnečného ..je zrejmé že slnečný pojem absorboval hviezdny...slnečné prvky viery dominujú tak silno , že o Textoch z pyramíd  ako celku a v tvare ako sa k nám dostali , možno povedať , že majú slnečný pôvod „

Nevyhnutným a zákonitým výsledkom tohto komentára bolo – že pyramídam pripísal slnečný pôvod – dal im teda slnečnú „ etiketu „ a symbolický zmysel. Tento jeho záver bol v období jeho publikácie veľmi obtiažne zmeniť – vzhľadom na mimoriadnu reputáciu autora ako egyptológa. Ak nie nikto – tak len veľmi málo ľudí si dovolilo jeho záverom oponovať. Na druhej strane nemožno pochybovať , Breastedov prínos pre  egyptológiu je mimoriadny. Je zakladateľom egyptologického ústavu Nového sveta v Chicagu , ktorý vzbudzoval svojou prácou hlbokú úctu. Ani toto však nič nemení na skutočnosti , že jeho biblické sklony (kedysi sa pripravoval na kňazský úrad ) a jeho osobná vízia monoteistického slnečného náboženstva , ktoré sa snažil transformovať do Textov z pyramíd – takmer zabránila ich novej a ako sa ukázalo – aj správnej interpretácii.

Bolo nemálo tých , ktorí verili a cítili , že táto interpretácia nieje tá pravá a že astronomické a hviezdne pojmy si zasluhovali hlbšie skúmanie.

Ak sa Breasteda  pýtali – čo je vlastne obsahom Textov z pyramíd – ponúkal všeobecne takúto odpoveď :  možno povedať, že Texty z pyramíd  tvoria zhruba šesť okruhov :

1.      Pohrebný rituál a rituál pohrebných obetí na hrobe

2.      Magické čary

3.      Veľmi starý rituál uctievania

4.      Staré náboženské hymny

5.      Fragmenty starých mýtov

6.      Modlitby a prosby mŕtveho kráľa

Ak to celé zhrnieme – Breasted zredukoval Texty z pyramíd na rituál archaických a poverčivých čarodejníkov – kňazov s tajuplnými predstavami o posmrtných  problémoch svojich mŕtvych kráľov. „ Skutočné náboženské myšlienky – píše Breasted prišli až oveľa neskôr – počas obdobia  - „ kacírskeho faraóna Achnatona  (1350 p.n.l. ) Podľa jeho názoru bol len slnečný kult pripravený stáť na slnečnej viere s náznakom monoteistickej koncepcie kultu boha slnka Atona.

Záverom mojej prvej časti ,zaoberajúcej sa problematikou Textov z pyramíd z pohľadu ich objavu si dovolím vysloviť tento záver :

V dôsledku chybných a unáhlených krokov Maspera , či biblického sklonu a vízie monoteistického slnečného   náboženstva Breasteda i následných ďalších štúdií – sa takmer stratil ( ako ukáže ďalší vývoj ) jeden z najdôležitejších kľúčov k správnemu pochopeniu Textov z pyramíd – používanie alegorickej astronómie – takmer pochovaný pod horou akademickej záplavy slov – ktoré nasledovali po publikáciách týchto autorov.

"Astronomický kľúč mohol zmiznúť navždy – nebyť jedného „ osudového“ objavu , ktorý uzrel svetlo sveta storočie potom , čo objavili Texty z pyramíd – t.j. v roku 1983" - píše autor v závere k úvodnej problematike " Textov z pyramíd "

Víziu astronomického kľúča Textov z pyramíd vcelku výstižne  zachytáva aj táto obrazová rekonštrukcia , v ktorej pozornosť zamerajte najmä na oblohu a príslušné výrazné súhvezdie - nazývané  O r i o n .( nad pyramídou v úzadí )