Názov príspevku: Texty z pyramíd – časť  šiesta - Publikovanie Korelačnej teórie 

                              Orionu v odborných kruhoch

Ďalší vývin udalostí v snahe autora Korelačnej teórie Orióna – dokázať správnosť svojich zistení – pokračoval následne v roku 1984 , keď navštívil Londýn a Britské múzeum , so zámerom – stretnúť sa s Dr. Jamesom a konzultovať osobne vážnosť faktov , predložených v základných tézach Korelačnej teórie. Ukazuje sa , že opäť tu zohráva úlohu , akási zdanlivá náhoda. Dr. James nieje práve prítomný a jeho asistentka (zrejme ako náhradu) ponúka stretnutie s Dr. Edwardsom – predchádzajúcim kustódom Egyptských pamiatok. Hoci v roku 1974 odišiel do dôchodku – stále bol veľmi aktívny ( v tejto dobe bol Dr. Edwards predsedom Egyptskej výskumnej spoločnosti) Naviac – Dr. Edwadsa pokladali stále za najvyššiu autoritu v otázke egyptských pyramíd.

Sám autor – R. Bauval  k týmto udalostiam dodáva :

                                       „ Dohodli sme sa , že príslušné články pošlem čo najskôr a potom ich pošlú ďalej Dr.Edwardsovi. Poslal som ich o týždeň z Francúzka. Odpoveď mi prišla z Rijádu v októbri 1984 a názory Dr. Edwardsa sa určite líšili od jeho predchodcu...Hoci sa naše interpretácie líšili – uvádza autor –názor Dr. Edwardsa – že som predložil presvedčivé argumenty , bol veľmi povzbudivý.

O niekoľko mesiacov neskôr – v januári 1985 , som dostal list od Dr. Jaromíra  Málka – riaditeľa Griffithovho ústavu Oxfordskej univerzity...Dr.Málek ma prekvapil vetou , že „ aj keď nemá nijaké špeciálne astronomické ani...vzdelanie – mojich niekoľko poznámok je čisto egyptologickej povahy „

Ďalej napísal :               „ Plne súhlasím s Vašim názorom , že astronomické pozorovania a matematické výpočty , hrali dôležitú úlohu v pláne a konštrukcii a možno dokonca aj v lokalizácii egyptských pyramíd...v samom článku by som bol pripravený seriózne zvážiť pozorovanie , že pyramídy v Gíze boli lokalizované tak , aby reprezentovali tri hviezdy Orionovho pása „

Dr. Málek potom v súvislosti s mojim návrhom – že aj ostatné pyramídy by sa mali skúmať z hľadiska hviezdnej korelácie napísal :

                                        " Plne súhlasím aj s tým , že aj iné skupiny pyramíd by sa mali skúmať z tohoto hľadiska...je to jediná cesta - ako v tejto veci  dosiahnúť  pokrok"

Dr. Málek však  v súvislosti s týmito otázkami vyslovil aj tézu , ktorá autora Korelačnej teórie nepotešila vôbec.Napísal doslova toto :

                                                              „ Napísať , že starí Egypťania videli egyptskú zem , ako obraz oblohy , je zveličovanie. Zakladať na tom ďalšie teórie , je mierne povedané – neisté“

No – platí zrejme stále – že nové myšlienky sa presadzujú vždy s veľkými ťažkosťami.Ale platí aj to , že pokiaľ som presvedčený o svojej pravde – netreba sa vzdávať a bojovať za jej naplnenie.V roku1985 sa autor stretol s Dr. Edwardsom so zámerom – pozhovárať sa o nových hviezdnych myšlienkach z Textov z pyramíd. Dr. Edwards súhlasil stým , že odborníci zanedbali  obsah Textov z pyramíd a a hviezdne prvky v nich často ignorovali.Zároveň však opakoval svoj názor – že skutočné pyramídy boli slnečnými symbolmi.,..a ich vplyv bol prevažne slnečný.

„ Zdvorilo som ho požiadal – píše autor – aby som mohol mať opačný názor „ a keď zistil , že pochádzam z Alexandrie – dodal „ miesto – odkiaľ často pochádzajú nové názory  a myšlienky „ Ak by som vraj raz chcel publikovať nové myšlienky – mohol by mi ponúknuť nejaké návrhy k tejto problematike ( O dva roky sa tak aj stalo )

Keďže , teória hviezdnej korelácie ( aj keď ešte  neúplná ) neuspela v medzinárodných kruhoch egyptológov ( vraj spájanie nebeských telies s architektúrou vyvolávalo u egyptológov nepríjemné pocity...) bol najvyšší čas – publikovať ju. Ale kde a ako ? Uvažujúc o alternatívach , si autor spomenul na ponuku Dr. Edwardsa ! !

„ Stretli sme sa s Dr. Edwardsom a znovu diskutovali o našom obvyklom predmete – píše autor  a zároveň dodáva , že jeho otvorenosť ku všetkým myšlienkam a novým názorom je veľmi príťažlivá „

Povedal mi o novom egyptologickom časopise , ktorý viedla jeho priateľka – Dr.Alexandra Nibbiová a ktorý bol otvorený aj príspevkom neegyptológov – časopis niesol jednoduchý  názov – „ Diskusie o egyptológii „ Jeho názov sa mi mimoriadne zapáčil – išiel z neho pocit otvorenosti.

Dr. Edwards  prisľúbil , že moje príspevky doručí Dr. Nibbiovej – tá mi po telefonickom rozhovore sľúbila , že prijme dva moje články – sľúbil som jej , že články budú štylisticky upravená a seriózne a že jej ich pošlem aj s fotografiami a diagramami „

Poslal som ich začiatkom júna 1988.

Dr. Nibbiová prisľúbila , že články vyjdú v číslach 13 a 14 – časopisu „ Diskusie o egyptológii „ ... V máji1989 mi poštár doručil balík –tri  výtlačky „ Diskusie o egyptológii č 13 – Korelačná teória Oriona „ bola konečne publikovaná  a to takmer po 6. rokoch – po osudnom pozorovaní v púšti v Saudskej  Arábii.

Článok v DE (Diskusia o egyptológii) 13 mal názov „ Majstrovský plán troch pyramíd –založený na konfigurácii troch hviezd Orionovho pása „ článok pozostával zo 6. Strán textu 4 fotografií a 2 diagramov.

Druhý článok v DE 14 mal názov – Skúmanie kameňa Benben - bol to železný meteorit? 

Ktorý sa zaoberal posvätnou pamiatkou v Heliopoli , v termínoch jeho hviezdnych a usiriovských významov.

 Napokon – v januári 1990 , vyšiel 3. Článok – kompletizujúci  hviezdnu dizertáciu , s názvom  „ Plodenie hviezdnych bohov – rituál plodnosti vo vnútri Chufévovej pyramídy ? Tento článok  odhaľoval smerovanie južnej šachty komory kráľovnej – na Eset – Síria a vážne spochybňoval ustálený konsenzus – že šachtu opustili. Obsahoval aj moje myšlienky o polohe otvorov šácht..

„ Vediac , že dôležitý aspekt rituálov sa predvádzal na  ithufalických sochách – ktoré symbolizovali kráľovu potenciu a plodnosť a že rituál plodnosti sa opisoval vo hviezdnych termínoch aj v Textoch z pyramíd „ – zahrňujúcich Eset –Síria a Usireho – Oriona , so spomienkou hviezdneho falusu – v tom všetkom som začal vidieť  dôkaz rituálu mimoriadnej plodnosti vo vnútri Chufévovej pyramídy - , v ktorej šachty hrali mimoriadnu úlohu..

Ich úlohou nebolo len poslať faraónovu dušu do falickej (falus) oblasti Usireho – Oriona (hviezdy pása ) ale aj symbolické splodenie kráľa Hora .

Dôkazom je aj príslušná časť Textov z pyramíd – ktorá oslovuje Usireho – Oriona :

                         „ Tvoja sestra (manželka) Eset prichádza k tebe a teší sa na tvoju lásku.Položil si ju na svoj falus (šachtu ?) a zasial si do nej potomkov , pripravená ako Sóthis (Sírius) a Hor- Sopd (hviezda) vystúpila od teba ako Hor , ktorý je Sóthis „  ( TP 632 )

Článok upozorňoval aj na to – čo bolo už známe , že podobný rituál plodnosti – zahŕňajúci kráľa a vysoké kňažky – sa odohrával aj v Mezopotámii – v komore – vo vnútri stupňovito pyramídových zikkarutov.

Tento rituál zahŕňal „ Zorničku „ – v ktorej v tej dobe videli veľkú kozmickú bohyňu Ištar – zrejme stotožňovanú s planétou Venuša.Tento rituál tiež pripomínal nový rok (Akilu) a úrodnosť , ktoré záplavy rieky Eufratu prinášali zemi ( jasná paralela s riekou Níl a jej každoročnými záplavami )..

Predbežným záverom 3. Článku autora R. Bauvala , bol predpoklad – že rituál plodnosti – podobný tomu , ktorý sa vykonával v mezopotámskych zikkarutoch – mohli vykonávať aj v Chufévovej pyramíde a možno aj v iných !!

„ Vtedy som ešte netušil – píše autor –že v januári 1993 R.Gantenbrink dokáže , že komora kráľovnej a jej šachty neboli opustené (ako tvrdili egyptológovia) ale naopak – možno boli najdôležitejšími rituálnymi prvkami celého pyramídového kultu a ani vo svojich najsmelších snoch by som nebol v r. 1990 tušil , že šachta Eset – Síria zaplní titulné stránky v mnohých medzinárodných novinách."

Stále tu však bol fenomén dvoch pyramíd v Dašúre. Otázka , ktorá naliehavo znela bola – kam patrili tieto pyramídy ? Aké bolo ich (Mytologické) poslanie ? A vôbec – mali nejaké poslanie ? „ Ako som už uviedol – píše ďalej autor –na  základe presvedčenia – že medzi nebeským Duatom a Duatom na Zemi existovala korelácia , alebo dualita  a že centrálnu oblasť vyjadrovala korelácia – Gíza – Orionov pás , som v Memfise uvidel akúsi „mapu Duatu!. Bolo nevyhnutné preskúmať nielen 3 pyramídy v Gíze , ale aj ostatní – štyri pyramídy 4. Dynastie. Boli to najmä dve veľké Snofrévove pyramídy v Dašúre – v južnej časti memfiského pohrebiska a ďalšie dve – priradené faraónovi Nebkovi a Džedefrému. – tieto pyramídy sa nachádzali v Závíjet al –Arján a v Abú Roáši.

Dôkaz o tom , že dve pyramídy (Džedefreho a Nebkova) – korelovali aj s našou modernou predstavou Saha – Oriona – bol už uvedený v predchádzajúcom článku – spomeňme si na ich hviezdne mená – „Džedefre je hviezda Sehetu , Nebka je hviezda „Vieme už že išlo o hviezdy Bellatrix a Saif.

Opäť prízvukujem fakty hlavnej myšlienky Korelačnej teórie Oriona – päť z jeho siedmich hlavných hviezd – korelovalo s pyramídami 4. Dynastie v Memfise.

Autor – R. Bauval však poukazuje ešte na jeden veľmi dôležitý fakt:

               „ S hviezdou Bellatrix , umiestnenou juhovýchodne...nebolo ťažké vidieť , že tri alebo štyri malé hviezdy , tvoriace Orionovu hlavu , môžu zodpovrdať trom, alebo štyrom malým pyramídam v Abísúre...

A skutočne – vo Westcarovom papyruse – ktorý hovorí o Chufévovi (Cheopsovi) a jeho horizonte (pyramíde) – je špeciálna zmienka o troch deťoch kňažky z Heliopole – ktoré vraj založili 5. Dynastiu a vztýčili svoje malé pyramídy v Abúsíre..

Ten , kto napísal Texty z pyramíd do Venisovej (Unasovej) pyramídy a ten , kto ich objednal – žil na konci 5. Dynastie a mal pred očami na Memfisklom pohrebisku všetko , čo tam už bolo vybudované.

A čo tam vtedy už bolo ?

                                          Patrili tam všetky pyramídy 4. Dynastie – plus 3 alebo 4 malé pyramídy v Abísúre. Vo hviezdnej terminológii Usireho Duatu vytvárali „nohu“- pyramída v Abú Roáš (hviezda Saif)( Kapa) – ďalej – falus = Gíza (Orionov pás)  a „ ramená – pyramída v Zavíjet al  Arjan  ( Bellatrix) (Gama) – obrovského súhvezdia Sah – Orion.

Avšak jednou z najevokujúcejších čŕt Oriona – píše ďalej autor –bolo jeho celkom vystreté rameno , ktoré mnohé nákresy predstavujú ako pyramidioon Amenemheta  III , s otvorenou rukou - držiacou jasnú hviezdu.

V gréckej mytológii je táto hviezda  „Aldebaran „ v Hyádach a označuje polohu žezla Oriona – poľovníka , alebo obra.

Autor ďalej uvádza:        „ Obraz hviezdneho Duatu bol definovaný zhlukom hviezd – od Hyád – po Veľkého psa – s Orionom medzi nimi.Všetky sa nachádzali na „západnom „ brehu Mliečnej cesty.

Na Zemi – v Memfise , to zodpovedalo pyramídovým poliam od Dašúru – po Abú Roáš – s Gízou medzi nimi , to všetko sa nachádzalo na západnom brehu Nílu . Dašúr ( a jeho dve pyramíd ) mal v tomto duchu korelovať s Hyádami . Bolo nanajvýš nevyhnutné – nájsť dôkaz o správnosti tejto hypotézy.

Hľadanie tohto dôkazu autor popisuje takto:

                 „ Skupina pyramíd v Gíze ukázala , že ich rozloženie sa zakladalo na heliaktickom východe hviezd Duatu a ich projekcii na Zem –každú hviezdu predstavoval pyramídový monument ,  fixovaný na poludník.

Bolo treba preskúmať heliaktické vychádzanie Hyád – asi v roku 2850 p.n.l. , ďalej – odhad času vlády faraóna Snofréva a poludníky – na ktorých ležali jeho pyramíry.v Dašúre.

Vo februári 1992 , som letel leteckou spoločnosťou – British Midland.....lietadlo letelo nízko nad memfiským pohrebiskom ., ..videl som všetky hlavné pyramídy – od Gízy – po Dašúr...keď lietadlo krúžilo nad Gízou – dve pyramídy v Dašúre mi ukázali svoju poludníkovú orientáciu , pričom poloha severnej pyramídy bola posunutá  k západu – vzhľadom na južnú pyramídu – podobne ako v Gíze – bola tu ďaľšia anomália (spomeňme si na posun Mankuareho pyramídy)

V našom prípade táto anomália bola v tom , že jedna z pyramíd bola v orientácii osí podľa poludníkov , posunutá asi o 300 metrov na západ a sama pyramída bola 1850 metrov ďalej na sever. Bolo to zvláštne – ak výber stavby bol úmyselný – musel mať zákonite aj svoj dôvod.Analógia s trom a hviezdami Oriona , no hlavne  - posun Menkaureho pyramídy...boli viac než presvedčivé – do očí bijúce fakty.

Autor ďalej uvádza:

                               „ Po návrate do  Anglicka som znovu použil počítačový program Skyglobe 3.5 – na simuláciu východu Hyád – v čase keď sa začínala Snofrévova vláda..ked som program nastavil na rok 2475 p.n.l. – zistil som , že Hyády by heliakticky vychádzali v apríli.Pri pohľade na zvláštny trojuholník , alebo – V – tvar tohto starovekého súhvezdia – dve hviezdy na základni trojuholníka boli – Aldebaran a druhá katalogizovaná ako č.311 – bola hviezda Epsilon Taurus

Číslo – 311 – Epsilon Taurus vychádzala ako prvá – na presnom východe a keď je vo výške 3 stupne – nasleduje ju Aldebaran. Keď sa na tieto dve hviezdy pozeráme spolu – je ich východ , ich presná poloha k sebe navzájom a k osi Mliečnej cesty – ako poloha dvoch pyramíd v Dašúre – vzhľadom k sebe navzájom a k osi  rieky Níl.

Tieto dve hviezdy sa po prevedení na korelačnú  mapu Memfisu – Duatu , zhodovali s polohou dvoch pyramíd v Dašúre. To nám dávalo úplný hviezdny obraz nebeského Duatu – od vystretej Usireho ruky (Hyády) , až po jeho nohu (Saiph)  a pritom sa brali do úvahy všetky pyramídy 4. Dynastie a zhluk malých pyramíd 5. Dynastie v Abúsíre. „ Akoby sa zdvihla hmla – píše autor – aby ukázala novú krajinu – jasnú a ostrú – v obraze Usireho –Saha.

V súvislosti s touto problematikou stojí za zmienku aj to – aký vplyv má na ňu už spomínaný proces precesie.

Skúmanie vplyvu hviezdnej precesie na starých Egypťanov – ako už bolo poznamenané – bolo doménou J.B. Sellersovej – americkej egyptologičky. ( Známe je najmä jej dielo „ Smrť bohov v starovekom Egypte)

„ Pri svojej snahe – píše autor R.Bauval – vyriešiť problém dvoch pyramíd v Dašúre , som zistil , že aj Sellersová sa zaoberala Oriónom a Hyádami , pričom použila astronomický – Lodestar V.202 – pričom dospela k prekvapujúcim záverom a objavom. A práve tieto objavy spôsobili , že našla presne to  - čo som dúfal nájsť ja „

J.B.Sellersová oživila modernú egyptológiu tým – že upozornila na potrebu používať astronómiu a špeciálne – precesiu hviezd , na dôkladné štúdium starého Egypta a jeho náboženstva. Zamerala sa hlavne na „Texty z pyramíd“ a tkz. Memfiskú teológiu. Pomocou vedeckej astronómie , hľadala vysvetlenie náboženských predstáv v Egypte – v preddynastickom období a na začiatku dinastií..

Sama v tomto diele napísala toto:

                                                        „ Archeológovia  väčšinou nevedia nič o precesii , a to ovplyvňuje ich závery , týkajúce sa starovekých mýtov , starovekých bohov a usporiadania starovekých chrámov. Ani filológovia si nevšímajú výčitku – že isté problémy sa nebudú dať riešiť – kým si budú predstavovať , že znalosť gramatiky nahrádza vedecké znalosti astronómie . Pre astronómov je precesia overeným faktom, tí , čo pracujú v oblasti starovekého ľudstva – sú povinní nadobudnúť o nej znalosti „    (obrázok vľavo ukazuje precésne zmeny od 10000 rokov p.n.l - po 14000 rokov nášho letopočtu ,rok 2000 nášho letopočtu ukazuje na Polárku v súhvezdí Malý voz.)        

Jedným z najdôležitejších tvrdení Sellesovej , je fakt – že staroveký Egypťania si všimli precésne zmeny hviezd (aj keď ich možno vedecky nepochopili) Čo je však vraj isté – dokázali vypočítať rýchlosť zmeny v precésnom pohybe. Sellersová dokázala tieto fakty radou argumentov , na ich podporu.

Tí , čo študovali Egyptské náboženstvo alebo astronómiu sa zhodujú v tom , že dávni obyvatelia okolia Nílu si zo všetkých období roka , užívali hlavne a prednostne – letný slnovrat. A aký bol dôvod ?

V období , bezprostredne pred Vekom pyramíd – sa letný slnovrat zhodoval s heliaktickým východom Síria a so začiatkom záplav rieky Níl.Bolo nemálo mytologických predstáv , ktoré sa zakladali práve na tejto fascinujúcej zhode.Heliaktický východ Síria označoval aj nástup nového roku , ktorý slúžil ako základ kalendárnych výpočtov.

E.C.Krupp – známy archeoastronóm a riaditeľ Griffithovho observatória v Los Angeles – v súvislosti s touto problematikou napísal:

                               „ ..Níl so svojimi pravidelnými každoročnými záplavami umožnil (vznik) civilizácie v Egypte...Níl bol skutočným vládcom Egypta. Zrejmý súvis medzi nebeskými a pozemskými úkazmi veľmi ovplyvnil egyptský názor na svet...Egypťania pokladali heliaktický  východ Síria za taký dôležitý , že táto udalosť im označovala začiatok nového roka.. Ešte presvedčivejšia je aj skutočnosť , že čas heliaktického východu Síria a stúpania Nílu , sa približne zhodovali s letným slnovratom „

Pre štúdium staroegyptského náboženstva vo vzťahu k astronómii je rozhodujúce jasne doceniť dôležitosť letného slnovratu. Záplavy Nílu , boli skutočným mystériom Egypta – skutočnosť , že vody Nílu začali stúpať v čase letného slnovratu a heliaktického východu Síria – hlboko ovplyvnila psychiku starých Egypťanov . – akási „hviezdna predzvesť „ sa objavovala ne oblohe , niekoľko týždňov pred konjukciou Síria –letný slnovrat – záplavy.

Autor R.Bauval ďalej píše :

                           „ Podľa môjho názoru – najvyšším príspevkom Sellersovej bolo to , že presvedčila o skutočnosti - že bez nástroja vedeckej astronómie a základných znalostí pozorovateľskej astronómie a precesie , je nemožné správne  interpretovať množstvo pohrebných textov a rituálov i náboženských monumentov „

V tomto smere J.B.Sellersová urobila egyptológii veľkú službu

 „ Ďalší dôležitý aspekt , ktorý Sellersová nastolila a ktorý ma „osvietil“ v mojom hľadaní korelácie –Dašúr , Hyády -. Bol jej záver , že Setha – Usireho brata od dávnych čias stotožňovali s Hyádami.“

Sellersová doslova napísala:

                                             „ Seth...pôvodne spájaný s Hyádami -v tvare V - hlavová časť nášho súhvezdia Býk...Jeho poloha na oblohe , ako Usireho brata - bola v bezprostrednej blízkosti Oriona..dôležité rozhodnutie súdu , pridelilo úrad Usireho – Horovi a Setha vyhnalo do postavenia nosiča „južného súhvezdia Orióna „

Sellersová , svojou prácou upozornila aj na astronomické aspekty tkz. „Memfiskej teológie“ – teologickom traktáte – založenom na legendárnom zjednotení Egypta – dosť často nazývanom aj ako  „Šabakove texty“

Nuž – priblížme si bližšie – už spomínané „Šabakove texty“

Autor diela „Mystérium Oriona „ vo svojom diele  doslova píše :

                                                    „ V Britskom múzeu , pod číslom 498 , je kamenná tabuľa – blok čiernej žuly s rozmermi 1,3 x1,5 metra. Sú na nej vyryté desiatky riadkov hieroglifických nápisov , mnohé z nich boli nanešťastie poškodené (Keď kameň v modernej dobe používali na mletie pšenice). Niektorí nazývajú zápisy – Šabakove texty“ , pre iných je to  „Memfiská teológia“...Hoci kameň pochádza z 25. Dynastie (asi 710 p.n.l) , predpokladá sa , že nápisy sú záznamom zdrojov z Veku pyramíd.

Americká filologička – Miriam Lichtheimová dospela k záveru , že jazyk používaný v zápisoch na kameni – veľmi pripomína „Texty z pyramíd“ a pokladá to za dôkaz starých zdrojov. Tento jej názor podporujú mnohí odborníci – včetne Sellersovej

Šabakov e texty sa začínajú zaujímavým úvodom pisára – povereného prepísaním textov.Zdá sa , že faraón Šabaka , chcel zachovať pre potomstvo isté staré písomnosti , ktoré „žrali červíky“(boli pravdepodobne napísané na papyruse alebo dreve ) a nariadil – prepísať texty na žulovú tabuľu . t.j. Šabakov kameň..

Prvá časť textov (po úvode) je akýmsi „šalamúnskym“ rozsudkom o rozdelení dvoch krajín (Egypta) medzi Setucha a Hora – po smrti Usioreho.

Myslím si , že stojí za to – zopakovať si tento príbeh:

                   Setuch bol  Usireho brat a Hor bol Usireho syn. Príbeh sa začína tým – že Setucha a Hora pozval Geb – boh Zeme , ktorý bol legitimným manželom bohyne neba – Nut – matky Usireho a Setucha..Ako taký bol Geb legitimným otcom Usireho a na základe svojej pozemskej úlohy – bol najvyššou autoritou aj v územných záležitostiach. Po nejakej diskusii – Geb urobil Setuch kráľom Horného Egypta. .a Hora – kráľom Dolného Egypta. – až po miesto , kde sa jeho otec (Usire) utopil – čo bolo miesto „rozdelenia dvoch krajín). Teda Hor kontroloval jednu oblasť a Setuch druhú.Uzavreli mier o dvoch krajinách v Ajáne.

Zmienka o tom , že Usire sa utopil – je iba iná verzia jeho smrti , to znamená , že nie z rúk Setucha – ale utopením sa v Níle , blízko Memfisu..Predpokladá sa tiež , že Aján bol severným múrom mesta Memfis a zrejme určoval akúsi hraničnú čiaru – oddeľujúcu obe kráľovstvá.

V čase , keď bol napísaný tento text to znamenalo ,či predstavovalo určitú „demarkačnú čiaru“ – oddeľujúcu Memfiské pohrebisko južne od Zavíjet al – Arján a prinútilo vytvoriť dolnú – alebo severnú časť Duatu v Memfise. – obsahujúcu len Orion a hornú , alebo južnú časť – obsahujúcu Hyády (Dašúr)

Zdá sa však , že z nejakého neznámeho dôvodu si toto „spravodlivé“ rozhodnutie Geb rozmyslel a odvolal ho a svojim novým rozhodnutím prisúdil obe kráľovstvá Horovi – čo samozrejme vyvolalo veľký konflikt  medzi Horom a Setuchom – nasledovala známa a impozantná bitka , v ktorej zvíťazil Hor , - čím sa stal zjednotiteľom oboch krajín.Memfiská teológia ho potom aj takto oslavovala:

                                   „ On je Hor , ktorý vstal ako kráľ Horného a Dolného Egypta , ktorý zjednotil  dve krajiny v nome stény (Memfise) , v mieste kde boli zjednotené dve krajiny“

Texty potom ďalej informujú o skutočnom zmysle a špeciálnej svätosti tohto svätého miesta v Memfise:

                   „ Toto je krajina...pohrebu Usireho v dome Sokara (Memfiské pohrebisko)...bez meškania(Museli zavolať) Eset a Nebthet , pretože Usire sa utopil v jeho vode...Hor hovorí Eset a Nebthet..ponáhlajte sa, chyťte ho...Eset a Nebthet hovoria Usiremu..ideme,berieme ťa...odniesli ho do (zeme)...Vošiel do skrytých schodov v sláve pána večnosti....tento Usire prišiel do zeme pri kráľovskej pevnosti na sever od (Krajiny) do ktorej prišiel....Vybudoval kráľovskú pevnosť“   ( 17 c – 22 c )

„ Eset súri Hora a Setucha aby sa zbratali a prestali sa škriepiť – kdekoľvek môžu byť „

„Obdobne – ako Textom z pyramíd – aj Šabakovým textom som umožnil – píše autor –aby hovorili sami za seba.Poskytli mi obraz  tela Usireho , ležiaceho pozdĺž západného brehu Nílu

rozprestierajúceho sa na demarkačnej čiare – medzi južnou a severnou časťou Sokarovho domu (Memfiského pohrebiska)

„ Dlho som uvažoval nad tým – píše autor – prečo deliacu hranicu , či demarkačnú čiaru , vytýčili v Monofere (Memfise) Obvyklý názor – že to bola ideálna strategická poloha je neudržateľný.. V neskorších časoch Memfis prestal byť sídlom faraónov a hlavné mesto sa presunulo do Théb – takmer 1000 km proti prúdu.

Nehodno zabúdať pri týchto úvahách na fakt – že Egypt je geograficky akási „podlhovastá“ krajina – 1200 km dlhý pás pôdy vytvorený úzkym údolím rieky Níl . Demarkačná čiara dvoch krajín v Ajáne pri Memfise by Egypt rozdelila dosť nerovnomerne  - na Dolný Egypt – bohatú deltu s asi 220 km k pobrežiu stredozemného mora a Horný Egypt –v dĺžke asi 1000 km – od Memfidy k Asuánu.

„ Začal som mať dojem – píše autor –že krajina o ktorú išlo – nebol celý Egypt , tak ako ho dnes poznáme – ale len „svätá oblasť“ s kozmickou dualitou – ktorá špeciálne obsahovala Sokarov dom ( Memfiské pohrebisko) .

V Memfiskej teológii sa nezaoberáme typickým územným sporom – ale kozmickou udalosťou – s protagonistami – Horom a Setuchom – pokladanými za bohov. Skutočná cena o ktorú sa mali po mýtickej smrti Usireho deliť – bolo zemské územie bohov t.j.zemský Duat v Memfise , na ktorom už vtedy boli pyramídové polia – symbol faraónskej teokracie a hmotné vyjadrenie štátneho náboženstva.

Ako už bolo zdôraznené –Usireho telo na oblohe – bol obrovský nebeský obraz Saha – ktorého vidíme ako muža kráčajúceho dlhými krokmi , s jednou rukou vystretou a s otvorenou dlaňou – držiacou hviezdu.. Pohlavie t.j. – falus  je zrejme fixované na 3 hviezdy Orionovho pása – ktoré museli evokovať sexuálnu potenciu a plodnosť hviezdneho Usireho.

Kritický okamih mýtu o Usirem a Eset , nastáva vtedy keď , Eset zhotovila umelý falus , aby mohla otehotnieť – oplodniť svoje lono Usireho semenom.

Je zaujímavé a zároveň aj zvláštne , že existuje jeden staroveký dokument , nazývaný „ Inventárna stéla „ , ktorý je uložený v Egyptskom múzeu v Káhire (našiel ho Mariette v r.1800 , keď robil vykopávky v zrúcaninách malej kaplnky – nazývanej „Dom Eset“ pri Chufévovej pyramíde – tento dokument označuje Eset za „pani pyramídy“

Ak je doterajšia úvaha správna – privádza nás k predstave umelého falusu – ako južnej šachty komory kráľa v Cheopsovej pyramíde , ktorá mieri na Orionov pás – oblasť falusu na oblohe. V podstate – to isté nám pripomína aj časť „Textov z pyramíd“ – týkajúcich sa hviezdnej kopulácie a rituálu plodenia medzi Eset a Usirem:

                                              „ Tvoja sestra (manželka) Eset prichádza k tebe a teší sa na tvoju lásku..Polož si ju na svoj falus(šachtu) a vpusti si do nej svoje semeno , pripravená ako Sóthis (Sírius) a Hor -Sopdt (hviezda) , vstúpila do teba ako...ktorý je Sóthis"

                                                                                                                        ( T P 632 )

„ Teraz bolo treba – píše autor – zo Šabakových textov rozlúštiť – prečo Geb dal južnú časť Memfisu Setuchovi a vzápätí zmenil svoje rozhodnutie. Stalo sa niečo zvláštne , či mimoriadne v nebeskom Duate ? Nenastala okolo roku 2500 p.n.l nejaká zásadná zmena – napríklad v polohe Hyád – ktorá ich posunula z dolnej oblohy na hornú ? Aký jav , či znak rozdelil oblohu na hornú a dolnú časť ?

Ak máme dať dostačujúce a presvedčivé odpovede  aj na tieto otázky – treba sa znovu – aspoň v základných tézach vrátiť k základom astronómie.

 Pri pohľade zo Zeme sa obloha javí ako obrovská pologulová klenba...pričom jej horný okraj spočíva na horizonte. Vo vedeckej astronómii – oddeľujeme východné a západné strany tejto nebeskej pologule – poludníkom – imaginárnou čiarou – prebiehajúcou od presného severu , po presný juh.. Aj nebeskú pologuľu delíme na  južnú a severnú časť – imaginárnou čiarou – nebeským rovníkom...Nebeský rovník je teda akousi „astronomickou hranicou – oddeľujúcou hornú a dolnú oblohu..

J.B.Sellersová  vo svojej práci vyslovila aj takýto názor :

                         „ Setuch...pôvodne spájaný s Hyádami – časťou v tvare V – podobnej hlave nášho súhvezdia Býk...Jeho poloha na oblohe , ako Usireho brata bola blízko Orionu...dôležité rozhodnutie súdu prisúdilo úrad Usireho-Horovi a Setucha vyhnalo do polohy nesúcej južné súhvezdia Orionu"

Obrovská nebeská postava Saha sa rozprestierala od Hyád (južné súhvezdie Saha) – prechádzala vlastným Orionom a napokon k Veľkému psovi a Síriu.

„ Ako rozdelil v čase Veku pyramíd  nebeský rovník  túto trojicu  ? – pýta sa autor R Bauval.

„ Spustil som počítačový program Skiglobe 3.5 a dostal som sa do obdobia 3100 rokov p.n.l

keď podľa egyptológov – nastalo zjednotenie oboch krajín Egypta a potom som si premietol hviezdnu oblasť nebeského Duatu –( Hyády – Orion – Veľký pes ) na poludník. Nebeský rovník prechádzal práve nad Hyádami – čo znamenalo – že boli na dolnej strane oblohy (Dolný Egypt) . Vediac už , že precésny efek zapríčiňoval posun hviezd smerom nahor – rozhodol som sa zistiť , či Hyády – špeciálne dve hviezdy Hyád – Aldebaran a Epsilon Taurus – ktoré som stotožnil s dvoma  pyramídami v Dašúre – prejdú nebeským rovníkom a presunú sa na hornú oblohu (Horný Egypt).

Prechádzal som storočiami v rokoch 3100 ,3000 , 2900...až k roku 2000 p.n.l.

 „ Ohromilo ma – píše autor – keď som na monitore uvidel udalosti zjednotenia tak – ako ich opísali v Memfiskej teológii . Bol to vzrušujúci pohľad !!!

Majúc na zreteli , že nebeský rovník má deklináciu nula a že záporné deklinácie sú na dolnej oblohe a kladné na hornej oblohe – zjemnil som dáta na najbližšie desaťročia.

Výsledky tabuľkovo vyzerali takto :

                                                                       Aldebaran                     Hviezda 311

                                   3100 p.n.l                    - 5 stup. 35 min.               – 3 stu.p.29 min.

                                    2450 p.n.l                     -1 stup  56 min                  n u l a

                                     2080 p.n.l                           n u l a                           + 2 stup.13min

Tieto precésne udalosti  boli obsahovo  veľmi poučné – ukazovali totiž , že presne v čase –keď kráľ Chufév – údajný staviteľ Veľkej pyramídy prišiel k moci  (asi 2450 p.n.l.)– bola hviezda 311 – Epssilon Taurus , pripravená prejsť nebeským rovníkom - z dolnej oblohy - na hornú. Potom - v roku 2080 p.n.l. - v čase , keď Texty z pyramíd vpisovali do pyramíd 5. a 6. dynastie - sa to isté stalo s hviezdou Aldebaran..

Vo hviezdnej korelácii to znamenalo – že pyramídy v Dašúre (Hyády) teraz patrili do Horného Egypta – pričom pozemský spor  nevyriešili pozemské dohody – ale precésne mystérium hviezd.!!! Nijaký kňaz nemohol odporovať rozhodnutiu  úradu nebeských bohov – Veľkej Eneády Heliopole.

Bolo však mimoriadne zaujímavý aj fakt že, -základ archeologického a chronologického dôkazu – vedúceho egyptológov – datovať zjednotenie dvoch krajín , do roku 3100 p. n. l  - teda  precesia  n e p o t v r d i l a . !!! a naznačila , že to bolo neskôr – možno v roku 2400 p.n.l. a teda – po 4. Dynastii a nie pred ňou !!!

Precésny  jav , ktorý , ktorý je podstatným aspektom skúmania záhad starovekého Egypta , možno s určitým nadhľadom považovať za akýsi  „skutočný oddelovač časových epoch“ alebo ako „veľké hviezdne hodiny epoch“ podliehajúce zákonom prírodne fyziky – takto to definuje aj autor – R.Bauval.

Zjednotenie oboch krajín – Horného a Dolného Egypta musel byť teda následkom posunu už spomínanej  „posvätnej demarkačnej čiary“ –ďalej na sever....Táto udalosť však bola zrejme výsledkom nielen onoho posunu demarkačnej čiary (vo hviezdnom ponímaní)  - ale aj niečo iného. – tým bol s najväčšou  pravdepodobnosťou  n á b o ž e n s k ý   s p o r  , ktorý nastal po 4. Dynastii.

 Aký to však bol náboženský spor ? A prečo vlastne vznikol?

Ak máme hľadať odpoveď na prvú otázku – nenachádzame pre presvedčivú odpoveď dostatok dôkazov. Jednou z prijateľných téz – na ktorú poukazoval aj Dr.Edwards , bola jeho myšlienka , že „ hoci dokumentárne záznamy chýbajú – o charaktere politických udalostí , ktoré nastali po 4. Dynastii , možno usudzovať z mnohých náznakov „ Týmito náznakmi sú podľa Dr.Edwardsa – pridávané prípony „re“ ku kráľovským menám – Chef –re ,Menkau –re , Džedef –re , Suhu –re  atď.

Znamenalo to v podstate iba jedno – s l n e č n ý   k u l t   b o h a  R e a – nadobudol mimoriadnu autoritu a stal sa štátnym kultom.

Aj termín „syn Rea“ sa stal súčasťou titulu faraónov , od 5. dynastie počnúc , hoci meno Hor – označujúce kráľa za Usireho syna – ostávalo dominantným titulom kráľov. Samozrejme – uvádza autor – existuje aj vecný dôkaz – týmto je úpadok schopnosti budovania pyramíd – je predsa známe , že pyramídy 5. a 6. Dynastie  boli podstatne menšie a ich kvalita podstatne horšia.

"Zdá sa – píše ďalej autor- že Memfiská teológia hovorí v mytologických a kozmických termínoch – o skutočnom spore o egyptský trón , ktorý nastal na konci 4. Dynastie. Ak je to tak – zlatý vek Usireho vlády sa skončil dobudovaním pohrebiska v Gíze a potom nasledoval spor – kto má zdediť faraónske dedičstvo. Titul – „Syn rea“ možno používal uchádzač – ktorý tvrdil , že je priamym potomkom hlavy otca heliopolského panteónu bohov Veľkých  Eneád , - aby tým získal prevahu nad každým uchádzačom – tvrdiacim , že je synom Usireho.

Nieje to náhoda ani nejaká zvláštnosť – ale Wescarov papyrus potvrdzuje aj túto hypotézu Dr. Edwaeds – domáci egyptológ , už v roku 1947 upozornil na záhadný dokument , ktorý z pohľadu starých Egypťanov  opisuje príbeh – ako prišli k moci prví traja králi 5. Dynastie. Dvaja z nich – Sahure a Neferirkare vybudovali svoje pyramídy v Abúsíre.

Je viac než zrejmé , že onen „záhadný dokument“ – nieje nič iné , než už spomínaný Westcarov papyrus.

Podstatou starej legendy o vzniku 5. Dynastie je téza – že jej vznik a vládnutie nastalo vtedy , keď vysokú kňažku v Heliopole – oplodnil boh Slnka Rea. Bol to typický trik ,používaný pri príprave zmien dynastií , alebo politických prevratov „ – píše autor.

Ako príklady týchto zmien ďalej uvádza:

                      „ Napríklad – Olympias – matka Alexandra Veľkého tvrdila , že Zeus _Amon sa s ňou miloval – čo robilo jej syna neprekonateľným uchádzačom o Sion , Macedóniu a Grécko. , alebo Caesar tvrdil , že je potomkom Venuše generatrix.“

Takzvaný – božský zásah – do dynastických sporov bol tak cestou – ako ovplyvniť dôverčivé obyvateľstvo – aby verilo nepodloženému , alebo dokonca nelegitímnemu nároku na trón . Zázračné zrodenie napodiv vždy zaúčinkovalo.

Dokonca ešte aj v 17. Storočí v Európe – napr. o francúzskom kráľovi Ľudovítovi 14 sa tvrdilo – že ho splodili zázrakom , keď sa po 26 rokoch neplodného spojenia medzi Ľudovítom 13 a Annou Rakúskou , tejto dvojici narodil syn – „slnečný“ dedič trónu  -prezývaný „Dieudenné“ (daný bohom )

Tvrdenie o slnečnom tehotenstve kňažky z Heliopole – pokračuje autor ďalej –popisované v legende Westcarovhu papyrusu – bolo s najväčšou pravdepodobnosťou , starostlivo pripraveným sprisahaním , ktoré aj zaúčinkovalo podľa očakávania..

Podľa Westcarovho papyrusu teda – Zostúpil boh Slnka – Rea na Zem a oplodnil príliš ochotnú manželku vysokého kňaza v Heliopole – výsledkom – bolo narodenie trojčiat – ktoré sa všetci stali Egyptskými kráľmi. Boli to faraóni – Userkaf , Sahure a Neferirkare.

„ Domnievam sa – píše ďalej autor – že v prípade Westcarovho papyrusu , podobne ako v prípade Memfiskej teológie – máme dočinenia s historickou udalosťou – vysvetlenou aj v kozmických termínoch – ktoré viedli k vzniku 5. Dynastie.Miesto , ktoré si pre svoje pyramídy vybrala táto nová – slnečná dynastia , aby vyjadrila svoje spojenie so 4. Dynastiou a jej dominujúcim hviezdnym kultom Usireho – bolo pohrebisko v Abísúre . Tu vybudovali trojicu pyramíd – ktoré v korelácii Memfis –Duat – označovali za „hlavu“ hviezdneho obrazu Usireho – Saha.

„ Verím – píše ďalej autor – že existuje astronomická udalosť , ktorá spája príbeh Westcarovho papyrusu – z príbehom s Memfiskej teológie a ktorá zasa vysvetľuje zvláštnu variáciu usíriovského mýtu „utopenia sa“ Usireho v Níle – práve na mieste – kde deliaca čiara prechádza cez Aján a blízko Abídúru.“

Vráťme sa však v závere ešte raz k onej známej epickej bitke o trón , medzi Horom a Setuchom., ktorá nasledovala po Usireho smrti. Z „Textov z pyramíd“ sa dozvedáme , že po veľkom boji – Hor prišiel o ľavé oko (A Setuch o semeníky)

Aj toto zvláštne zohavenie Hora sa dá vysvetliť pomocou precesie.

Takmer vo všetkých nebeských mytológiách –a v Egyptskej obzvlášť –existoval na oblohe  veľký býk , ktorého predstavovalo súhvezdie Býka. Z mytológie je známe aj to , že tento nebeský Býk veľmi úzko súvisí s lovcom – Orionom –takže klasické maľby predstavujú Orióna s vystretým ľavým ramenom a rukou – až po hlavu Býka. Nedávno sa prišlo aj na to – zdôrazňuje autor- ,že mithraický býk – ktorého zabilo persko-rímske božstvo Mithra – ponúka astronomickú scénu – kde Mithra je Orión a „Hlavou“ nebeského býka sú práve Hyády.“

Je zaujímavé všimnúť si aj fakt , že očami Býka boli Aldebaran a hviezda 311 – Epsilon Taurus - pričom práve táto hviezda ( 311) bola „ľavým“ okom Býka.

Pri použití počítačového programu Skyglobe 5.3 sa ukázalo – že asi v roku 2450 p.n.l. – hviezda 311 prešla nebeským rovníkom z dolnej oblohy – na hornú. Vtedy sa stalo ( ak sa pohybujeme vo sfére mytológie) , že Hor , ktorému pridelili Horný Egypt – „prišiel o ľavé oko“ Píše sa o tom aj v „Textoch z pyramíd“ – kde epický boj medzi Horom a Setuchom sa odohral v dolnej časti východnej oblohy , na brehoch kľukatej vodnej cesty :

                     „ Hor kričal kvôli oku, Setuch kvôli semeníkom..a tu vyskočilo Horovo oko , ktoré spadlo na vzdialenú(pravú) stranu Kľukatej vodnej cesty....Thovt (Planéta Merkur) ho videl na vzdialenej (pravej) stane Kľukatej vodnej cesty. Horovo oko padlo na Thovtove krídla, na vzdialená stranu Kľukatej vodnej cesty , na východnej strane oblohy „

                                                                                                       ( T P – 594-596 )

Čítame ďalej – ako Setuch , pri brehoch Nílu Napadol Usireho – zrazil ho k zemi a potom ho obvinil , že on začal bitku: „ On (Usire) ma napadol....keď vzniklo tak jeho meno Usire s dlhými nohami a veľkou dĺžkou kroku „      ( T P –959 )

Thovt a Hor potom prichádzajú – pomôcť Usiremu – dostať sa na nebo :

                    „ Prichádza  Hor , objavuje sa Thovt , dvíhajú Usireho , ležiaceho na boku a stavajú ho na nohy. Zdvihni sa ó Usire , Eset drží tvoje rameno...ˇ Usire  Nebthet drží tvoju ruku, tak choď medzi nimi...Nebo (nebeská oblasť Duatu) je ti dané , Zem (Egyptský Duat v Memfise) je ti daná  a polia tŕstia , Horove mohyly a Setuchove mohyly...“ ( TP-956-961)

Autor – R.Bauval sa ďalej pýta – sú Horove a Setuchove mohyly narážkou na pyramídy ?

V Britskom múzeu je nádherný dokument z čias Novej ríše ,ktorý sa nazýva „Papyrus Chaster Beatty č.1“ , kde sa uvádzajú podrobnosti o tom – čo Sa stalo v kozmickej súdnej sieni bohov. Z obsahu papyrusu vyplýva , že onen prípad sporu medzi Horom a Setuchom sa riešil niekoľko rokov – kým Heliopolská rada vydala svoj definitívny rozsudok . Zvíťazil vraj „triumf zákona – nad hrubou silou“

Rozhodnutie Heliopolskej rady pre Setucha nebolo priaznivé.  . výstižne to napísala aj J.B.Sellersová:

                           „ dôležité rozhodnutie súdu dalo Usireho úrad Horovi a Setucha vyhnalo do polohy nesúcej južné súhvezdie Orionu - t.j. Hyády"

 Týmto konštatovaním z diela Sellersovej  sa podľa môjho názoru – naplnil  môj zámer – sprostredkovať mimoriadne pútavú a zaujímavú „Teóriu hviezdnej korelácie Orionu“ Či , alebo do akej miery sa mi to  podarilo – nech posúdi každý – kto si moje články dôkladne prečíta . Podľa môjho súkromného názoru táto „teória“ už dávno prekročila hranice teórie a považujem ju za vysoko pravdepodobný historický fakt. Ak tu ešte možno „tušiť tieň „ je takmer zanedbateľný.         ( Autor príspevkov – MK3TN )
( V jednotlivých príspevkoch boli použité obrazové ilustrácie z diel: R.Bauval -"Tajná komora" s podtitulom -Hľadanie siene záznamov"  ďalej -" Mystérium Oriona" a "Talizman" - ako aj autora V. Zamarovského  - "Bohovia a králi starého Egypta" "Za siedmymi divmi sveta" , či publikácie J.Fletcherovej -"Staroveký Egypt" a z knihy E.Sandsovej -"Divy Egypta")

            

 

Názov príspevku : TEXTY Z PYRAMÍD – časť piata „ Korelačná teória Oriona „ – potvrdenie hviezdnej orientácie  Textov  z pyramíd – zhrnutie.     

Potvrdenie – že staroegyptský Duat – alebo – nebo , má svoj náprotivok na Zemi , egyptológovia poznajú z mnohých pohrebných textov , ktoré existujú v múzeách sveta. Avšak jeho lokalizáciu vždy pokladali za ľubovolnú – bez akejkoľvek úmyselnej špecifickej korelácie.

Autor – R. Bauval  k tejto problematike uvádza:

                   „ Vedel som , že to čo chcem navrhnúť – bude niečo úplne odlišné. Čítal som , že v Novej ríši sa verilo , že Duat , alebo vchod doňho sa nachádza c Abydose  - vtedajšom dôležitom centre Usireho uctievania. Ale zistil som aj to , že vo Veku pyramíd mal Duat svoj náprotivok neďaleko  Monnofera ( Menfidy) a že vo všetkých  obdobiach sa hovorilo , že Duat má svoj hlavný vchod alebo bránu v mieste  zvanom – Rostau.

Skúmal som ďalej a moje zistenia potvrdzovali to – čo na čo som natrafil v tú noc na púšti Spôsob , ktorým boli tri hviezdy zošikmené , vzhľadom na os Mliečnej cesty , ďalej – posun malej hviezdy od spojnice dvoch jasnejších , potom aj – južná šachta Chufévovej pyramídy , zamierená na tie isté hviezdy , v čase budovania pyramíd  - t o  v š e t k o   b o l o   a ž   p r i v e ľ a  n a  n á h o d u !!!

Ak som mal pravdu – niečo také očividné  nielen že uniklo pozornosti egyptológov , ale stalo sa to tak pravdepodobne aj preto , že pyramídam prisúdili , či dali slnečnú charakteristiku.

Prelomiť tento konsenzus , nebude zrejme ľahké. Skôr než predložím svoje objavy egyptológom – píše autor –bude treba ďalší výskum . v tomto výskume pojem Rostau bol začiatkom .

 Ak by sa mi podarilo ukázať , že Rostau – centrálna oblasť Duatu – korelovala s pohrebiskom v Gíze  , potom by sme niečo mali. Prirodzene – rozhodujúcim faktom bolo - či aj ostatné pyramídy , špeciálne pyramídy 4. dynastie , tiež korelovali s inými hviezdami v oblasti Oriona. Ale prvé , čo bolo treba dôkladne zistiť , bolo v otázke  - kde bol alebo čo bol Rostau ?

Wallis Brudge – bývalý kustód egyptských  pamiatok v Britskom múzeu , k tejto problematike poznamenal , že  „ Počas Veku pyramíd bolo memfiské pohrebisko , na ktorom sú pyramídové polia – všeobecne známe ako –Duat memfiského Sokara . Vravelo sa že boh Sokar – muž so sokolou hlavou , bolo pôvodne bohom memfiskej  nekropoly a strážcom memfiského pohrebiska

A čo je ešte zaujímavejšie – počas 4 . dynastie ho stotožňovali s Usirem. „

Túto myšlienku potvrdil aj domáci egyptológ – Dr. Edwards , ktorý poznamenal: „ V časoch pyramíd začali Usireho stotožňovať so Sokarom – bohom memfiského pohrebiska „

Treba ešte pripomenúť že – kým Sokar je bohom smrti – neskorší Usire je bohom mŕtvych a znovuzrodenia . V Textoch z pyramíd je spojenie medzi týmito dvoma bohmi také tesné , že ich činy a úlohy sa často zamieňajú.

Ďalším dôkazom , boli aj pasáže z tkz.  „ pohrebných textov „ kde sa centrum Duatu nazývalo Rostau . Napríklad aj v  „ Šabakových textoch „ ( známe aj ako memfiská teológia ) – špecifická pasáž – vzťahujúca sa k preberanej téme  , sa nachádza v 15 - 25 horizontálnom riadku na tomto kameni a znie takto :

                                 „ Je to krajina s hrobom Usireho v Sokarovom dome. Eset a Nebthet (prišli) bez meškania , lebo Usire sa ponoril do svojej vody (Nílu) Eset a Nebthet Usireho hľadali uzreli ho a postarali sa oňho. Hor hovorí Eset a Nebthet: ponáhľajte sa a uchopte ho.... Eset a Nebthet hovoria Usiremu : prichádzame a vezmeme ťa ( na miesto ).Včas sa o neho postarali a zaniesli ho (do jeho krajiny) Usire vstúpil do skrytého portálu...Usire sa teda dostal do  zeme...na sever od krajiny , do ktorej prišiel „

Aj tieto riadky inšpirovali Selima Hassana k vysloveniu záveru , že „centrum Duatu stotožňovali nielen s Rostau – ale aj s  „kráľovstvom Usireho v hrobe“

Aj z  „ Knihy o dvoch cestách „ – autorky Jane B. Sellersovej – obsahujúcej pohrebné texty , pochádzajúce z obdobia Strednej ríše (asi 2000 rokov p.n.l.) sa dozvedáme , že Rostau je bránou do pohrebiska a že poskytuje priamy vstup do Duatu . V textoch nám zosnulý hovorí aj toto :

                          „ prišiel som cestami Rostau po vode aj po zemi – tieto cesty sú Usireho , sú v

                             nebi...“

Ako naznačuje už spomínaná J.B.Sellersová – ktorá mnoho rokov študovala astronómiu    Egypťanov , vo vzťahu k týmto textom píše :

                             „ tvrdenie Knihy o dvoch cestách , že topografia ciest do Rostau , hoci sú na oblohe – je na vode a po zemi – poukazuje na to – ako si Egypťania predstavovali svoje nebesá. Navrhuje aj to , že chodníky po vode – mohli byť oblasťou , ktorú poznáme ako Mliečnu cestu. Ako naznačuje uvedená pasáž – cesty Rostau si možno predstaviť i na oblohe a ide o cesty po vode aj po súši...

Tak napríklad aj v pasážach z Textov z rakiev čítame :

                                " spred brán Duatu sa už nevrátim.Vystúpim na oblohu s Usirom . Som jeden z tých , čo zbierajú tvoj výron pred Rostau „

                             alebo :“ Ja som Usire, prišiel som do Rostau , aby som spoznal tajomstvo Duatu..prišiel so vystrojený mágiou a ňou som otvoril svoj svet , žijem na bielej pšenici...vyplňujúcej Kľukatú vodnú cestu „

                                         „ Sokar (je) šťastný a spokojný , keď vidí , že moje sídlo sa nachádza medzi vodami...kým Sokar patrí k Rostau“

                                           „ prišiel som cez cesty Rostau , či už na vode alebo na súši – také sú cesty Usireho , oni tvoria okraj oblohy „

Azda najzaujímavejšou a najevokujúcejšou , či najviac odhaľujúcou zmienkou o Rostau a jeho význame pre starých Egypťanov , nájdeme v kúzelnej formulke č 1087 – Textov z rakiev:

            „ Je to slovo , ktoré je v tme. A každý človek čo ho pozná bude žiť medzi živými...Nad ním je oheň obsahujúci výron Usireho. A každý človek , ktorý ho spozná , nikdy nezomrie , lebo vie , čo ho čaká v Rostau....

Rostau je skryté odvtedy ako tam spadol , lebo on je jediný , kto prišiel nadol z púšte a má písomné materiály....Rostau je (iné meno) Usireho. Každý z tých , čo sa tam dostali, uvideli každý deň Usireho...jeho nos bude cítiť Usireho dych a on nikdy nezomrie...“

Rostau sa však spomína aj v Textoch z pyramíd – na jednom mieste  - v spojení s bohom Sokarom – je tam táto pasáž:

                                              „ lebo ja som  Sokar z Rostau .som viazaný k miestu kde prebýva Sokar „  ( T P. 445 )

Je celkom prirodzené , že ono miesto , kde prebýva Sokar  - bolo memfiské pohrebisko. Ale zdalo sa (či skôr predpokladalo sa ) že toto miesto má aj hviezdne umiestnenie – v blízkosti Mliečnej cesty.

Doslova sa ponúkala otázka – mohol a mal teda Rostau na oblohe – t.j. Oriónov pás – korelovať s pyramídami v Gíze ?

Doposiaľ existovali dôkazy – píše autor –že Rostau na mieste kde prebýva Sokar – bolo konkrétne miesto na Zemi – niekde na memfiskom pohrebisku.To bolo aj v súlade s názorom bádateľov z oblasti egyptského  synkretizmu .Podstatné pre ducha egyptského náboženstva bol  dvojitý symbolizmus. Takže potom – všetko v živote ľudí – čo sa im prihodilo pokladali Egypťania  za opakovanie nejakej mýtickej udalosti v čase bohov.“

Egypťania verili , že bohovia – vlastne ich boh múdrosti Thovt , vybudoval pyramídy v Gíze počas Zlatého veku – keď bohovia žili na Zemi. Túto myšlienku neskôr prevzali  Gréci – ktorí tak isto tvrdili , že Hermes (meno ktoré dali Thotovi) , vybudoval pyramídy..

Je príhodné ešte spomenúť slávny Westcarov papyrus – pochádzajúci z Novej ríše – v ktorom spájali Chufevovu pyramídu – nazývanú „ Chufévov horizont „ s Thovtovou svätinou o ktorej sa predpokladá , že bola niekde v Heliopole.

Ako už bolo niekoľko krát zdôraznené – aj Texty z pyramíd obsahujú dosť často astronomické údaje , hovoriace o pozorovaní Oriona , Síria a iných hviezd v oblasti oblohy – ktorú Egypťania nazývali Duat.

Vzrušujúci a zároveň evokujúci je spôsob – ktorým starí Egypťania  spájali svoju rieku Níl s „ nebeskou riekou „ t. j.  s Mliečnou cestou. Toto vedeli napokon aj Gréci.

Už od čias Homéra spájali Níl s mýtickou  nebeskou riekou – zvanou  „ okeanos „ alebo aj „Eridanus“ Podľa názoru helénskeho historika A.B.Sacca – Eridanus , ktorý je dnes nevýrazným  súhvezdím , tvoriacim šnúru hviezd , spájajúcou hviezdu Rigel  s hviezdou Alchemar – nebol na začiatku ničím iným ako Mliečnou cestou a v predgréckych časoch Okeanos jednoducho predstavoval , či znamenal  - Galaxiu t.j. Mliečnu cestu. Ponúkal sa aj ďalší zaujímavý výrok – že rieku  Eridanus stotožňovali s Nílom a že ju tiež často nazývali Okeanos. Zdá sa teda , že stotožnenie Nilu s Eridanom , alebo Okeanom bolo v starovekom svete verejne známe. Dokonca aj Diodoros napísal , že Egypťania pokladali Okeanos za svoju rieku Níl – na ktorej sa zrodili ich bohovia.

Z uvedených poznatkov už nieje ťažké pochopiť – prečo ľudia od Nílu – vyznávajúci nebeské náboženstvo – by mali vidieť koreláciu medzi svojou riekou (Níl) a Mliečnou cestou. Pretože  - práve tak ako Níl rozdeľuje  Egypt na dve časti  - tak aj Mliečna cesta rozdeľuje oblohu na dve časti. Je teda viac než pravdepodobné , že tento vzťah medzi Nílom a Mliečnou cestou – bol tým aspektom , čo prvý krát vnukol obyvateľom okolia Nílu myšlienku – že kozmický Egypt existoval aj v tej oblasti neba – do ktorej sa ich duše môžu dostať po svojej pozemskej existencii.

Wallis Budge tieto myšlienky vysvetľuje asi takto:

                       „ Egypťania ...od najstarších čias...si znázorňovali hmotné nebo , ako miesto kde

   vody Nílu omývali ostrovy Blest...iní zase žili v predstave o brehoch Nebeského Nílu , kde budovali mestá a zdá sa , že Egypťanom sa nikdy nepodarilo - predstaviť si nebo bez Nílu"

„ Keď som čítal tieto riadky – píše  R Bauval – neprekvapilo ma že aj Texty z pyramíd hovoria o dôležitej „ Kľukatej vodnej ceste“ na južnej oblohe , ktorá pripomína Níl so svojimi vlastnými „veľkými záplavami“ a poliami tŕstia alebo šašiny.

Citujem doslova tento výrok:

                                „ Zdvihni ma (mŕtveho kráľa) do Kľukatej vodnej cesty , polož ma medzi bohov , medzi večné hviezdy..     ( T P 1759 )

                       alebo  - „ Buď pevný ó kráľu  na dolnej strane oblohy si  nádhernou hviezdou na ohybe Kľukatej cesty ...                 ( T P 2061 )

                        taktiež: „ Kľukatá vodná cesta je zaplavená. Polia tŕstia sú plné vody a mňa

 (mŕtveho kráľa) prevážajú cez  ňu na vzdialenú južnú stranu oblohy , na miesto , kde ma bohovia obliekli , kde som sa narodil nový (znovuzrodený) a mladý...Hľa - vstávam ako hviezda , ktorá je na dolnej strane oblohy , moja sestra je Sóthis , moje potomstvo je Zornička"(TP-343-357)

Zdá sa , že v týchto myšlienkach Textov z pyramíd – je zachytené skutočné mystérium pyramíd. Bolo viac než zrejmé , že Duat , ktorý sa rozprestieral  pozdĺž západného brehu Mliečnej cesty – zodpovedal oblasti , ktorú teraz nazývame memfiské pohrebisko. Bol to vlastne jeho zrkadlový obraz. Autor ďalej zdôrazňuje:

                      „ Pribúdali dôkazy , že starí Egypťania pokladali oblasť memfiského pohrebiska – za pozemský obraz nebeského Duatu. V dávnoveku pokladali Mliečnu cestu – za nebeskú rieku – analogickú s Nílom a v Gíze sme mali úplne a doslova – Oriónov pás na Zemi.

Bolo potrebné ešte overiť – čo Texty z pyramíd hovoria o pyramídach nie ako o metaforách pre náboženskú predstavu , či ako o symboloch - ale o pyramídach – hmotných štruktúrach.

Nebolo ťažké – nájsť hľadaný dôkaz – veď Texty z pyramíd obsahovali niekoľko priamych výrokov – týkajúcich sa pyramíd samotných.

Tieto výroky boli nahromadené v jednej dlhej časti známej ako výrok 600 . Obsahom tohto výroku bolo , že :

                            „ Re – boh Slnka ponúkol týmto monumentom svoju láskavú ochranu . Keďže – Re , bol hlavou heliopolského panteónu a predkom – otcom bohov , vrátane Usireho – nebolo to neočakávané – podobne , ako môžeme prosiť o ochranu Boha – Otca , ak veríme v naše znovuzrodenie cez Ježiša Krista.

Re – boh Slnka mohol skutočne ochraňovať pyramídy a celé pohrebisko , ale počítalo sa s tým , že znovuzrodenie sa dosiahne prostredníctvom Usireho.

Objav hlavnej myšlienky vo výroku 600 autor  Bauval popisuje takto:

„ Nakoniec som vo výroku 600 našiel to , čo som hľadal : jednoznačné konštatovanie – spájajúce kráľa a jeho pyramídové stavby s Usirem. Týmto konštatovaním bol pokyn jeho synovi , novému kráľovi Horovi – pobrať sa k pyramídovým poliam:

                        „ Ó Horus tento (Zosnulý) kráľ je Usire , táto jeho pyramída je Usire , táto jeho stavba je Usire , odober sa k nej „     ( T P 1657 )

Aby sme to lepšie pochopili – píše autor –mali by sme si pripomenúť , že verzie Textov z pyramíd sa našli nie v jednej – ale vo viacerých pyramídach ( okrem Venisovej – v 5 dynastii , aj v štyroch  pyramídach - 6.dynastie -Tetiho ,Pjopeja I. a II , Merenreho a Neferirkareho)

Teda – má zmysel predpokladať ,. Že tento výrok nieje určený len jednému špecifickému kráľovi – ale slúži ako všeobecná liturgia – pre všetkých zosnulých kráľov.

 V pluráli tento výrok potom znie:

                              „ O Horus – títo (zosnulí) králi sú Usire , tieto ich pyramídy sú Usire , tieto ich stavby sú Usirem ..odober sa k nim..“

Napokon som pochopil – uvádza autor – že nám jasnou rečou povedali , že pyramídové stavby sa mali pokladať za Usireho.

Ako už je známe – nebeskou formou Usireho bol Sah  a táto postava zodpovedala našej modernej predstave súhvezdia Orion – logicky potom z toho vyplýva – že aj pyramídy boli skutočne tiež Oriónom.

V tejto časti príspevku k problematike " Textov z pyramíd"sa priam núka - ponúknuť čitateľovi aj pohľad môjho obľúbeného autora  V. Zamarovského - na problematiku Saha - Oriona. Autor k tejto téme ponúka aj tento pohľad:
S A H - ochranný boh mŕtvych , stelesnený v súhvezdí Oriona , Kráľ hviezd. Boha i súhvezdie tohoto mena Egypťania od najstarších čias stotožnovali , ako jedno z najvýznamnejších súhvezdí južnej oblohy - ho volali -Kráľ hviezd, čo rozkazuje na nebi a pripájali k jeho menu titul " Otec bohov"
Ako hviezdny boh bol podľa ich predstáv predovšetkým ochrancom mŕtvych. Podľa "Textov z pyramíd" zo   Starej ríše - prijímal mŕtvych "ako svojich synov" a " napájal ich silami pre večnosť"- takže - dostať sa k Sahovi - bolo vrúcnym želaním všetkých smrteľníkov. V tejto funkcii splynul neskôr s vládcom podsvetnej ríše - Usirom...." krásnou dušou Usireho" - ho nazývajú nápisy z rozličných čias , najmä  grécko - rimských ( Plútarchos o ňom hovorí v spise " O Iside a Osirisovi" - ako o duši boha Hora " )
Podľa ojedinelých zmienok - bola jeho manželkou bohyňa Sopdet - stelesnsná v rovnomennej hviezde , ktorá sa dnes volá Sírius.

Saha zobrazovali Egypťania v ľudskej podobe s bielou korunou Horného Egypta a s hlavnými hviezdami jeho súhvezdia Časté sú najmä jeho vyobrazenia na nočnej nebeskej bárke...."

Autori starobylých textov nemohli vyjadriť svoj zámer jasnejšie ani priamejšie  , čo opodstatňovalo teóriu – že tri pyramídy v Gíze , boli symbolom Orionovho pása.. Aj ďalšie dôkazy boli viac než sľubné – keď som porovnal leteckú fotografiu troch pyramíd v Gíze – s fotografiou troch hviezd Orionovho pása – vzájomná korelácia bola doslova ohromujúca.

Nielenže sa rozloženie troch pyramíd podivne presne zhodovalo s hviezdami ale aj intenzita hviezd – prejavujúca sa  v ich zdanlivej veľkosti – korešpondovala so skupinou v Gíze.

Existovali tri hviezdy ...tri pyramídy – traja králi Usirovia – Oriónovia..

Dôkazy teórie hviezdnej korelácie autora R. Bauvala sa hromadili. Autor ďalej píše:

                        „ Náhle som si uvedomil , že nielen tri pyramídy v Gíze , ale aj iné – mohli mať hviezdnu polohu v memfiskom pohrebisku. Teraz , keď sa skupina v Gíze stotožnila s Oriónovým pásom  - mohla sa používať ako referenčný bod – od ktorého sa dali lokalizovať polohy ostatných hviezd Duatu . Napríklad – nemohli by korelovať s hviezdami Duatu aj dve veľké pyramídy v Dašúre , alebo aj tie v Abu-Roáš a v Zavíjet al –Arján ?

Inak povedané – boli všetky pyramídy 4 dynastie zahrnuté v majstrovskom pláne vytvorenia Usireho duše – na posvätnej pôde Memfisu ? Veď dve z týchto pyramíd – Džedefreho v Abú Roáš a Nebku – v Zavíjet el Arjan – niesli hviezdne mená – „ Džedefreho (pyramída) je hviezda Sehetu „ a „ Nebka je hviezda Sehetu – znamená to vlastne – hviezda Duatu. Ktoré hviezdy to môžu byť ?

 „ Keď som vyšiel z referenčného bodu – z Gízy a troch pyramíd v nej – preložiac mapu oblohy na Orionov pás – zistil som , že pyramída v Abu Roáši (Džedefreho) – korešponduje s hviezdou Saif – Orionovej ľavej nohy a druhá pyramída – faraóna Nebku – predstavuje hviezdu Bellatrix – na jeho pravom ramene. (Na obrázku je hviezda Saif - v ľavom dolnom rohu , hviezda Bellatrix je vpravo hore )

Ten – kto sa aspoň okrajovo zaujíma o astronómiu vie – že súhvezdie Orion je známe nielen trojicou hviezd tvoriacou pás Saha – ale aj veľmi jasnými hviezdami – Betelguese a Rygel. (Na hviezdu Betelguesa ukazuje šípka , jasná hviezda Rígel je v pravom dolnom rohu obrázku , medzi nimi - v strede je Oriónov pás . )Logicky sa natíska otázka – prečo tieto jasné hviezdy niesu , alebo neboli súčasťou onoho – už spomínaného jednotného plánu ?

Autor – R.Bauval to vysvetľuje takto:

              „ Neboli známe žiadne pyramídy , ktoré by vyhovovali iným hviezdam – napr. Betelguese a Rygel.. a tak som dospel k záveru – že ich nikdy nevybudovali , alebo – že sa už dávno stratili,rozpadli a zmizli pod pieskom púšte. Vzhľadom na to , že pyramídy – Nebkova a Džedfreho sú v ruinách – nieje to vôbec nepravdepodobný predpoklad „

Čo je však najdôležitejšie – päť zo siedmych jasných hviezd Orióna – zodpovedá pyramídam 4. dynastie. Ale , boli tu ešte dve pyramídy v Dašúre – faraóna a zakladateľa 4. Dynastie – Snofréva , ktoré predstavovali ďalší problém – neboli súčasťou našej modernej postavy Usireho a zistil som až neskôr – kam sa hodili.

Korelačná teória Orióna však vo svojich základoch už bola na svete – bolo ju nutné ponúknuť autoritám na posúdenie

Koncom roka 1983 – píše autor teórie – som napísal článok a s niekoľkými náčrtmi krajiny som Korelačnú teóriu  Orionu poslal Britskému múzeu. Odpoveďou mi bol list od profesora  T.G.H.Jamesa – vtedajšieho kustóda  Egyptských pamiatok – napísal mi , že hoci sa moja teória hodí na niektoré fakty – bolo by ťažké – prijať ju ako vysvetlenie stavby a rozmiestnenia troch pyramíd v Gíze. Poznamenal tiež , že teória sa nedá  použiť na dve pyramídy v Dašúre . Jeho odpoveď bola pre mňa dosť veľkým sklamaním -konštatuje autor R. Bauval.